Slabý domáci dopyt a americké clá na Čínu podporili transatlantický export Európy.

Úradníci Federálneho rezervného systému na svojom poslednom stretnutí dospeli k záveru, že bude potrebné ponechať úrokové sadzby na súčasnej úrovni dlhšie, než pôvodne očakávali, po tom, čo inflácia v minulom mesiaci tretíkrát za sebou sklamala.

Zápisnica zo stretnutia, ktoré sa konalo od 30. apríla do 1. mája a bola zverejnená v stredu (22. 5. 2024) s obvyklým trojtýždňovým oneskorením, uvádza, že úradníci naďalej verili, že úrokové sadzby sú dostatočne vysoké na spomalenie ekonomiky a inflácie, ale signalizovali menšiu istotu ohľadom toho, do akej miery budú sadzby obmedzovať aktivitu a cenové tlaky.

Nešpecifikovaný počet úradníkov „spomenul ochotu sprísniť politiku ďalej, ak by sa riziká inflácie prejavili tak, že by to bolo potrebné“.

Úradníci hlasovali za ponechanie referenčnej sadzby federálnych fondov v rozmedzí medzi 5,25 % a 5,5 %, čo je najvyššia úroveň za viac ako dve desaťročia. Sadzby sú na tejto úrovni od júla, keď ukončili najrýchlejšiu sériu zvyšovania úrokových sadzieb za posledných 40 rokov s cieľom bojovať proti vysokej inflácii.

Cenové tlaky sa výrazne zmiernili v druhej polovici minulého roka a vedúci predstavitelia Fedu v marci naznačili, že by mohli byť pripravení začať znižovať sadzby s jedným alebo dvoma ďalšími mesiacmi miernej inflácie.

Avšak údaje z prvého štvrťroka odhalili pretrvávajúce cenové tlaky v ekonomike a Fed bol nútený odložiť akékoľvek úvahy o začatí znižovania sadzieb na niekoľko ďalších mesiacov, pokiaľ by sa trh práce neočakávane neoslabil.

Od posledného stretnutia úradníkov naznačujú vládne údaje o aprílovej inflácii, že cenové tlaky sa nezrýchlili, čo poskytuje dodatočnú mieru istoty, že centrálna banka nebude musieť obnoviť zvyšovanie sadzieb.

Úradníci Fedu sa snažia navigovať medzi dvoma rizikami. Jedno je, že uvoľnia politiku príliš skoro, čím podporia výdavky, investície a ceny aktív spôsobom, ktorý zabráni návratu inflácie na ich cieľovú úroveň 2 %. Druhé riziko je, že budú čakať príliš dlho na dôkazy, že prísnejšia politika spomaľuje trh práce, čo by si vyžiadalo tradičnejšie série znižovania sadzieb, ktoré často začali začiatok hospodárskeho poklesu.

Obchodný deficit EÚ s Čínou

Obchodný deficit EÚ v tovaroch s Čínou klesol na najnižšiu kvartálnu úroveň za takmer tri roky, napriek obavám z preplnenia trhu lacnými čínskymi výrobkami.

Existujú aj náznaky rastúceho transatlantického dopytu po európskych výrobkoch, keďže obchodný prebytok EÚ s USA vzrástol v prvom štvrťroku na rekordnú úroveň, podľa údajov zverejnených Eurostatom v utorok (21. 5. 2024).

Zlepšenie obchodnej bilancie Európy odráža slabý domáci dopyt v regióne a zvrátenie posunu spotrebiteľských výdavkov z tovarov na služby po pandémii.

Za prvé tri mesiace v tomto roku klesol obchodný deficit EÚ s Čínou na 62,5 miliardy eur, čo je o 10 % menej ako v predchádzajúcom štvrťroku a o 18 % menej ako pred rokom. To je jeho najnižšia úroveň od druhého štvrťroku 2021, po vrchole 107,3 miliardy eur v treťom štvrťroku 2022.

Obchod Európy s Čínou sa dostal na popredné miesto politickej agendy pre obavy, že Peking silno dotuje svoju výrobu s cieľom získať dominantný podiel na globálnych trhoch v strategických oblastiach, ako sú elektrické vozidlá, zelená energia a polovodiče.

Ministerka financií USA Janet Yellen v utorok (21. 5. 2024) vyzvala EÚ, aby nasledovala príklad USA a zaviedla dodatočné clá na čínske čisto technologické vývozy, varujúc, že prebytok lacných čínskych tovarov by mohol ohroziť prežitie tovární po celom svete.

Dovoz elektrických vozidiel z Číny do EÚ vrátane tých od nečínskeho výrobcov s továrňami v Číne vzrástol z 1,6 miliardy dolárov v roku 2020 na 11,5 miliardy dolárov v roku 2023. Trhový podiel čínskych značiek v tomto sektore vzrástol viac než štvornásobne.

Napriek obavám z nárastu lacného dovozu, takmer polovica nedávneho zníženia obchodného deficitu EÚ s Čínou pochádza zo zlepšenia obchodnej bilancie bloku v oblasti strojov a dopravných zariadení vrátane elektrických vozidiel.

Dovoz strojov a dopravných zariadení z Číny do EÚ klesal šesť po sebe idúcich štvrťrokov, čo predstavuje pokles o štvrtinu v tomto období, zatiaľ čo vývoz EÚ do Číny v tejto oblasti bol relatívne stabilný.

Európski exportéri tiež pravdepodobne zaznamenali podporu vďaka tomu, že USA zaviedli clá na mnohé čínske dovozy a ponúkli dotácie výrobcom projektov zelenej energie.

Obchodný prebytok EÚ s USA vzrástol v prvom štvrťroku na nový rekord vo výške 43,6 miliardy eur, čo je o 27 % viac ako pred rokom. Vývozy EÚ do USA v tom čase vzrástli takmer o 4 %, zatiaľ čo dovoz z USA klesol o viac ako 5 %.

Uzavretie Číny zo strany USA nepochybne prospeje EÚ, pokiaľ zostanú USA otvorené európskym dovozom. Európski výrobcovia automobilov boli podporení rozšírením daňových úľav podľa amerického zákona o znižovaní inflácie na dovážané elektrické vozidlá, ak sú kúpené podnikmi, ktoré ich prenajímajú.

Tržby Nvidie trhajú rekordy

Rekordný predaj čipov pre umelú inteligenciu zvýšil tržby spoločnosti Nvidia za posledný štvrťrok o 262 %, čím prekonal už tak vysoké očakávania. Generálny riaditeľ spoločnosti uviedol, že tento výrazný rast bude pokračovať aj tento rok s uvedením novej línie čipov.

Jensen Huang povedal investorom, že spoločnosť tento rok zaznamená „veľa“ tržieb z nových čipov Blackwell, keďže profitujú z explodujúceho dopytu po výpočtovom výkone potrebnom pre generatívnu umelú inteligenciu.

Huang uviedol, že Blackwell prispeje k novej fáze rastu spoločnosti a dodal, že Nvidia bude pokračovať v uvádzaní novších a výkonnejších čipov rovnakým tempom. „Po Blackwelli príde ďalší čip.“

Dopyt po grafických procesoroch pre dátové centrá Nvidia pre umelú inteligenciu v poslednom roku prudko vzrástol, keďže najväčšie technologické spoločnosti sa ponáhľajú vybudovať výpočtovú infraštruktúru potrebnú na poskytovanie výkonných nových produktov umelej inteligencie v masovom meradle. Google, Microsoft, Meta a Amazon naznačili, že ich výdavky zostanú vysoké počas celého roku 2024.

Tržby za tri mesiace do konca apríla dosiahli 26 miliárd dolárov oproti odhadom analytikov vo výške 24,7 miliárd dolárov. Obrovský medziročný nárast bol podobný predchádzajúcemu štvrťroku, keď rast dosiahol 265 %. V aktuálnom štvrťroku Nvidia očakáva tržby okolo 28 miliárd dolárov, plus-mínus 2 % oproti odhadom analytikov vo výške 26,8 miliárd dolárov.

Tržby Nvidia z dátových centier, ktoré sú spojené s jej vyhľadávanými čipmi pre umelú inteligenciu, vzrástli medziročne o 427 % na 22,6 miliárd dolárov, poháňané silným dopytom po súčasnej generácii čipov Hoppe.

Akcie Nvidia od začiatku roka stúpli o viac ako 90 %. Spoločnosť tiež oznámila rozdelenie (stock split) akcií v pomere desať ku jeden, ktoré nadobudne účinnosť od 7. júna, a zvýšenie kvartálnej hotovostnej dividendy o 150 %.

Od začiatku roku 2023 sa trhová kapitalizácia spoločnosti zvýšila na 2,3 bilióna dolárov, čím predbehla materskú spoločnosť Google, Alphabet, a Amazon a stala sa treťou najcennejšou spoločnosťou kótovanou v USA.

Nvidia využíva nárast dopytu po umelej inteligencii, aby predbehla konkurentov, ktorí vyvíjajú vlastné čipy pre umelú inteligenciu. V marci odhalila svoje čipy Blackwell, ktoré sú podľa nej dvakrát výkonnejšie ako súčasná generácia čipov pre trénovanie modelov umelej inteligencie.

Konkurenti AMD a Intel uvádzajú na trh čipy pre dátové centrá pre umelú inteligenciu, aby konkurovali Nvidia, a tiež sa spájajú s klientmi Nvidia, aby ponúkli alternatívy k jej softvérovej platforme Cuda, ktorá upevňuje jej dominantné postavenie ako dodávateľa čipov.

V apríli Intel a AMD oznámili slabé výsledky za prvý štvrťrok a skromné prognózy, čo naznačuje, že ešte nezískali výhody z „explózie“ dopytu. V utorok Microsoft oznámil, že bude používať nové akcelerátorové čipy AMD MI300X a jej softvér ROCm na vykonávanie najnáročnejších úloh umelej inteligencie vo svojej cloudovej službe Azure.

Zdroj: https://www.aktuality.sk