V súčasnosti prevláda diskurz o diplomatickej izolácii Ruska v medzinárodných vzťahoch v nadväznosti na jeho inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, čo má dôsledok na jeho zhoršujúce sa postavenie v globálnej politike. Urobili sme analýzu, v ktorej sme sa pozreli na realitu medzinárodných vzťahov Ruska na základe vyše 1 300 oficiálnych medzinárodných stretnutí Vladimíra Putina a Sergeja Lavrova od roku 2014.

Napriek tomu, že sa Rusko od obsadenia Krymu geopoliticky začalo viac orientovať na Áziu (primárne na Čínu), prípadne na Blízky východ (podpora Sýrie), zameralo sa tiež najmä na kontinentálne mocnosti v Európe ako Nemecko (spoločná výstavba Nord Streamu 2) alebo Francúzsko, ktoré stále preferovali dialóg s Ruskom a zohrali dôležitú úlohu aj pri Minských dohodách.

Ruský prezident Vladimír Putin sa od roku 2014 do začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 najviac stretol s náprotivkami z Číny, Turecka, Bieloruska, Kazachstanu, Nemecka, Francúzska, Iránu a Indie. Samotné USA sú v rebríčku stretnutí na 11. mieste, čo svedčí o intenzívnej komunikácii oboch prezidentov napriek zhoršovaniu medzinárodných vzťahov. Fakt, že Nemecko a Francúzsko sú v počte prezidentských stretnutí na 5. a 6. mieste, signalizuje spomínanú geopolitickú prioritu Ruska primárne v Ázii. Podobne aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa najčastejšie stretol s náprotivkami z Číny, Iránu, USA, zo Sýrie, z Turecka, zo Srbska a z Japonska. Najintenzívnejšie kontakty za osem rokov spomedzi krajín EÚ vybudoval ruský minister s Talianskom, Nemeckom, Maďarskom.

Diplomatická izolácia Ruska?

Od invázie sa Lavrov najviac stretával s ministrami z Číny, Indie, Turecka, Azerbajdžanu, Iránu, Arménska, Venezuely, Egypta a Juhoafrickej republiky. Jediné štáty z transatlantického prostredia, ktoré bilaterálne rokovali s Lavrovom, boli Maďarsko, Srbsko, Švajčiarsko, Severné Macedónsko (ako vtedajší predsednícky štát OBSE), Slovensko a Vatikán. Objavila sa informácia aj o rokovaní s ministrom zahraničia USA Antonym Blinkenom, no v tomto prípade nešlo o klasické bilaterálne rokovanie, ale o údajný desaťminútový rozhovor na pozadí stretnutia G20 v Indii v marci 2023.

V kontraste s ministrom sa prezident Putin stretával prevažne s lídrami krajín Spoločenstva nezávislých štátov, Blízkeho východu a južnej a východnej Ázie. Najväčší počet stretnutí mal s Azerbajdžanom, Kirgizskom, Tureckom, Iránom, Tadžikistanom a Kazachstanom. Jediný západný líder, ktorý sa stretol od invázie s ruským prezidentom, je maďarský premiér Viktor Orbán v Číne v roku 2023.

V diskurze prevláda prehlbujúca sa izolácia Ruska v medzinárodných vzťahoch, no z dát vyplýva, že po dvoch rokoch agresie najvýraznejšia diplomatická izolácia existuje (takmer) len zo Západu.

Medzinárodný trestný súd (MTS) v Haagu vydal zatykač na Vladimíra Putina, čo prehlbuje diplomatickú izoláciu Ruska, nakoľko v súčasnosti až 124 krajín (čo tvorí 64 % členov OSN) je členmi MTS, a teda sú povinné zadržať a vydať ruského prezidenta do Haagu. Prezidentovu rolu tak supluje Sergej Lavrov, ktorý sa zúčastnil napríklad na summite BRICS v JAR v roku 2023.

Odsúdenie invázie v OSN

Keďže Bezpečnostná Rada OSN je paralyzovaná ruským právom veta, tak Valné zhromaždenie OSN a jeho rezolúcie predstavujú pomyselný morálny kompas založený na zásadách väčšiny štátov sveta v podobe nezáväzných, ale zato morálno-symbolických rezolúcií. Najvýraznejším signálom bolo schválenie štyroch rezolúcii: odsúdenie invázie (73 %), humanitárne konzekvencie invázie (72,5 %), odsúdenie anexie Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti (74 %) a výročné odsúdenie invázie (73 %). Menej úspešné boli schválené rezolúcie, ktoré sa týkali suspendovania členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (48 %) a povinnosti Ruska platiť vojnové reparácie Ukrajine (48,7 %).

Konzistentnosť hlasovania štátov OSN pri všetkých šiestich rezolúciách tak naznačuje, že 89 štátov OSN (46,11 %) konzistentne hlasuje proti krokom Ruska v každej rezolúcii, zatiaľ čo explicitne v prospech Ruska hlasujú konzistentne len štyri krajiny (dve percentá): Rusko, Bielorusko, Sýria a Severná Kórea. Zvyšné krajiny (cca 52 %) sa vždy aspoň v jednej rezolúcii zdržali alebo boli neprítomné v závislosti od typu rezolúcie.

Sankcie

Rusko je v súčasnosti najviac sankcionovaná krajina na svete, ale len zo strany Západu. K nemu sa však pridalo aj Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland, Singapur, Taiwan či niektoré ostrovy Karibského mora. Niektoré kandidátske krajiny EÚ (formálne sa tak hlásiace k Západu) síce na úrovni OSN odsúdili inváziu, ale samotné sankcie nezaviedli (napr. Gruzínsko, Moldavsko či Srbsko), a iné krajiny boli dokonca obvinené z obchádzania sankcií, ako napríklad Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turecko, SAE či Arménsko.

V diskurze prevláda prehlbujúca sa izolácia Ruska v medzinárodných vzťahoch, no z dát vyplýva, že po dvoch rokoch agresie najvýraznejšia diplomatická izolácia existuje (takmer) len zo Západu. Najväčšiu formu diplomatickej limitácie ruského prezidenta v súčasnosti predstavuje zatykač MTS, a to nielen zo strany Západu.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk