Rusko plánuje sabotáže v Európe. Moskva nemá zábrany, varujú tajné služby
Tajné služby v rôznych európskych krajinách varujú vlády, že Rusko plánuje sabotážne akcie naprieč kontinentom, napísal denník Financial Times. Moskva podľa nich začala chystať bombové alebo podpaľačské útoky a akcie namierené proti infraštruktúre na európskom území, a to buď sama alebo prostredníctvom svojich spojencov. Neberie pritom do úvahy možné civilné obete, uviedli zástupcovia tajných služieb. Vníma to ako súčasť trvalého konfliktu so Západom v čase, keď Kremeľ pokračuje v invázii na Ukrajinu.
Ruskí agenti síce v minulosti takéto operácie vykonávali a majú v posledných rokoch na svedomí sporadické útoky v Európe, teraz ale pribúda dôkazov, že ich snahy o prípravu podobných činov nabrali na intenzite. Zástupcovia tajných služieb o týchto hrozbách hovoria stále otvorenejšie, aby vyburcovali k bdelosti.
„Vyhodnotili sme, že riziko štátom kontrolovaných sabotážnych akcií výrazne vzrástlo,“ uviedol Thomas Haldenwang, šéf nemeckého Spolkového úradu pre ochranu ústavy, teda civilnej kontrarozviedky. Rusko podľa neho nemá zábrany vykonávať v Európe útoky, ktoré by potenciálne spôsobili veľké škody.
V Bavorsku boli minulý mesiac zatknutí dvaja nemeckí Rusi pre podozrenie, že na objednávku z Ruska chystali útoky na vojenské a logistické objekty. V Británii boli nedávno obžalovaní dvaja muži kvôli tomu, že zapálili sklad s pomocou pre Ukrajinu. Podľa britských úradov pracovali pre ruskú vládu. Vo Švédsku zase bezpečnostné zložky vyšetrujú viacero prípadov, keď vykoľajili vlaky, a nevylučujú, že by mohlo ísť o akty sabotáže.
Český minister dopravy Martin Kupka pred mesiacom Financial Times povedal, že Rusko podniklo tisíce pokusov o narušenie európskej železničnej siete a že terčom hackerských útokov boli aj České dráhy. Podľa estónskej služby pre vnútornú bezpečnosť má Rusko na svedomí zničenie auta ministra vnútra a jedného novinára.
„Jasným záverom je, že Rusi jednoznačne zosilnili svoje aktivity,“ povedal Keir Giles z inštitútu Chatham House. „Nedá sa povedať, či je to tým, že do operácií nasadzujú viac zdrojov, alebo či sú viac nedbalí a nechajú sa chytiť, alebo či sa západné kontrarozviedky zlepšili v odhaľovaní a zastavovaní takýchto akcií,“ uviedol. „Nech je to, ako chce, deje sa toho veľa,“ podotkol.
Rastúce obavy, že sa Rusko stále viac snaží páchať v Európe škody, prichádzajú zároveň s celou sériou obvinení na adresu Moskvy, podľa ktorých stojí za dezinformačnými a hackerskými kampaňami. V posledných dňoch také obvinenie prišlo zo strany Nemecka a Česka a týkalo sa kybernetickej aktivity ruských tajných služieb.
Nemenovaný zástupca európskych spravodajských služieb podľa Financial Times povedal, že cieľom Ruska je vyvinúť čo najväčší tlak naprieč Európou a že ruský prezident Vladimir Putin sa o to pokúsi na viacerých frontoch prostredníctvom sabotážnych akcií, dezinformácií a hackerských útokov.
Vzrastajúca agresia zo strany ruských tajných služieb podľa Financial Times tiež odráža snahu ich šéfov napraviť si pozíciu po najväčšom neúspechu od rozpadu Sovietskeho zväzu.
„Konečne sa ľudia zobúdzajú. Hovorím to už nejaký čas. Terorizmus je niekedy organizovaný spôsobom zhora nadol. Alebo jednoducho – sponzorovaný štátom. Ruskom,“ reagoval na správu Financial Times na sociálnej sieti Twitter (X) poľský expert na terorizmus Kacper Rekawek.
V týždňoch po ruskom vpáde na Ukrajinu rôzne krajiny vypovedali vyše 600 ruských agentov pôsobiacich pod diplomatickým krytím, čím výrazne utrpela špionážnu sieť Kremľa na európskom kontinente.
Britský Kráľovský inštitút ozbrojených síl RUSI nedávno upozornil, že Rusko sa svoju prítomnosť v Európe snaží obnoviť prostredníctvom svojich zástupcov. Ide o príslušníkov ruskej diaspóry alebo skupiny organizovaného zločinu, s ktorými Kremeľ dlhodobo udržuje väzby.
Rusko navyše vykonalo strategickú zmenu a vytvorilo takzvané výbory pre špeciálny vplyv, ktoré koordinujú činnosť spravodajských služieb v každej z vytipovaných krajín. Sústredili sa v nich predtým nesystematické aktivity jednotlivých výzvedných služieb a ďalších aktérov.
S tým, ako Rusko zosilňuje svoje operácie v európskych krajinách, zvýšili európske bezpečnostné služby pozornosť ohľadom možných hrozieb a snažia sa odhaliť ciele, ktoré im možno unikli. Takto sa objavili otázky okolo doposiaľ nevyjasneného výbuchu v muničnej továrni zbrojovky BAE Systems vo Walese, ktorá dodáva muníciu na Ukrajinu.
V roku 2014 bol zničený sklad vo Vrbeticiach v Česku, kde boli uložené zbrane určené pre Ukrajinu. Neskôr vyšlo najavo, že tam výbušniny nastražili ruskí agenti. V piatok vzplanul obrovský požiar v berlínskom podniku firmy Diehl, ktorá taktiež posiela vojenskú techniku Kyjevu.
„Cieľom týchto útokov, ktorých sme zatiaľ boli svedkami, je samozrejme spôsobiť zmätok a škody, ale dá sa ich tiež využiť na dezinformácie. A potom ide tiež o to, čo sa vďaka nim môže Rusko naučiť, ak chce skutočne Európu paralyzovať. Ide o nácvik,“ hovorí Giles z Chatham House.
Zdroj: https://spravy.pravda.sk
