Ak sa máme baviť o odovzdaní práva veta do Bruselu, rád by som sa bavil aj o kompetenciách, ktoré prejdú z Bruselu späť k členským štátom. Takáto debata nesmie byť zakázaná. Je vyslovene prospešná.

Autor je poslanec NR SR a čestný predseda SaS. Kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Na prvého mája 2004 si pamätám celkom dobre. Bolo to štyri mesiace po tom, čo na Slovensku začala platiť rovná daň, ktorá zo Slovenska spravila tatranského tigra. Len sedem dní pred mojím nástupom za šéfa OLO a. s. Jeden deň pred desiatimi narodeninami mojej dcérenky. A presne v tento deň, v sobotu 1. mája, robil môj kamarát záhradnú párty k vstupu Slovenska do EÚ.

Pocitovo bol vtedy stopercentný súhlas národa zo vstupom do EÚ, i keď na referendum prišlo len 52 percent voličov. Z bežných ľudí prakticky nikto nevedel, čo presne vstup do EÚ znamená, že to nebudú len pozitíva. Myslím, že ani v Bruseli si dostatočne neuvedomovali, čo to znamená, prijať v jeden deň desať východoeurópskych krajín so sto miliónmi obyvateľov. Všetci tu na Slovensku len tak nejak čakali, že dobre bude.

Brusel to za nás neodmaká

A dobre aj bolo, a to treba pri všetkej kritike jasne povedať: dobre bolo a dobre je. A ak chceme, aby bolo ešte lepšie, musíme si to odmakať my, či už doma, alebo v Bruseli. Žiadna EÚ, žiaden Brusel to za nás nespraví.

Na prvom mieste medzi najpozitívnejšími vecami, ktoré sme získali vstupom do EÚ, je jednotný trh. Nielen pre mňa ako pre ekonóma je to tá najdôležitejšia vec, ale všeobecne, keďže o peniaze ide až na prvom mieste. Ako krajina EÚ sme sa stali zaujímavými pre veľké množstvo investorov. To je pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku kľúčové plus.

Volvo, ani žiaden iný top investor, by o Slovensko nezavadili, keby sme neboli v EÚ, keďže u nás vyrábajú pre celú Úniu. Napríklad z oblasti automotive sa na Slovensku nachádza prakticky celý svet (konkrétne 313 dodávateľských firiem). Jednotný trh má, samozrejme, aj obrovskú výhodu pre slovenské firmy, ak chcú expandovať do EÚ zahraničia.

Gauneri nás z EÚ nedostanú

Na druhé miesto radím ukotvenie v právnom rámci a v silnom systéme bŕzd a protiváh. Áno, odovzdali sme aj kus suverenity, to treba jasne povedať. Možno sme jej miestami mohli odovzdať aj menej, ale aj tu prevyšujú výhody. Počnúc OLAFom, cez Európskeho prokurátora až po Európske súdy, dnes je prakticky nemožné, aby sa gauneri zmocnili krajiny, alebo ju dostali z EÚ von.

Na toto sme príliš silno ukotvení, lebo vyhodiť nás nevedia, môžeme len sami vystúpiť, a to by na referendum muselo prísť 50 percent voličov (čo sa okrem vstupu do EÚ nestalo nikdy) a ešte by aj väčšina z nich musela hlasovať za vystúpenie.

Potom by prišla dvojročná čakacia lehota, počas ktorej by sa rozlúčili so Slovenskom stovky, ak nie tisíce zahraničných firiem a potom by sme sa mohli ísť pásť. Preto aj vnímam predvolebné heslá typu „Udržíme Slovensko v EÚ“ ako nekorektné strašenie.

Zvykli sme si na slobodu

Na tretie miesto radím slobodu pohybu. Cestovanie bez víz, bez pasu, väčšinou bez zmeny peňazí, bez roamingu, bez (takmer vždy) hraničných kontrol… bez, bez bez… To je super. Pamätám si ako mi moja babka v 70. rokoch hovorila, že počas prvej republiky (tá vznikla 28. októbra 1918) chodievala električkou do Viedne a bolo to pre mňa nepredstaviteľné.

Sloboda je však aj to, že študenti môžu študovať hocikde v EÚ (samozrejme, ak ich zoberú), či už jeden semester (cez Erasmus+) alebo dlhšie. Sloboda je aj to, že môže človek hocikde v EÚ pracovať alebo podnikať.

Zvykli sme si na to, je to pre nás samozrejmosť. Moje štyri deti ani nikdy nič iné nezažili. Aj tak je to niečo super dobré a som si istý, že nikto súdny o to nechce prísť. Ak predsa, odporúčam krátky trip do Bieloruska alebo Albánska. Prečo potom patrím ku „kritikom“ EÚ?

Hlúposti napraviť a ide sa ďalej

No práve preto, lebo nechcem prísť o jednotný trh, o ukotvenie v právnom rámci, o slobodu pohybu. Chcem, aby to tak ostalo. Práve preto poukazujem na nedostatky. Na to, že Green deal ničí náš i európsky priemysel a svojmu účelu neslúži.

Na to, že ilegálna migrácia spôsobuje vážne problémy a lídri EÚ ju neriešia alebo riešia zle. A aj na to, že ak sa máme baviť o odovzdaní práva veta do Bruselu, rád by som sa bavil aj o kompetenciách, ktoré prejdú z Bruselu späť k členským krajinám.

Takáto debata nielenže nesmie byť zakázaná, ona je vyslovene prospešná. Netvárme sa predsa, že všetky rozhodnutia prichádzajúce z Bruselu sú super. Napríklad zakázať autá so spaľovacími motormi je hlúposť. Treba si jasne priznať, že tu EÚ prestrelila. Treba to napraviť (čo sa už aj deje) a ide sa ďalej. Nech aj ďalších 20 rokov členstva v EÚ je pre Slovákov a Slovenky tak výhodných ako tých doterajších.

Zdroj: https://www.aktuality.sk