Malý štát v srdci Európy začal pred dvadsiatimi rokmi nielen cestu za svojou prvou Superstar, ale vykročil aj za svojou európskou identitou. Od 1. mája 2004 sa Slovensku otvorili európske dvere, no vstupu do nich predchádzalo dokázanie svetu, že štát dokáže hájiť európske hodnoty.

Vstupu prechádzalo vypadnutie Slovenska zo skupiny hlavných kandidátov na vstup do Európskej únie (EÚ) a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Dôvodom bol nedemokratický štýl vládnutia za Mečiarovej éry. Dnes je Slovensko opäť pod drobnohľadom EÚ, teda priamo Európskej komisie (EK) a legitímne zvolená vláda musí Bruselu vysvetľovať svoje kroky.

Čo predchádzalo vstupu?

Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.

Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.

Premiérom bol vtedy Mikuláš Dzurinda, prezidentom Rudolf Schuster. Vládla koalícia SDKÚ, ANO, KDH a SMK. V parlamentnej opozícii bolo Mečiarovo HZDS, Smer a komunisti – aj tí boli za vstup do EÚ. No podľa prieskumov nemuselo byť referendum úspešné, pretože nebolo isté, že sa ho zúčastní potrebná polovica voličov. Referendum bolo rozložené na dva dni – 16. a 17. mája 2003 a štyri dni pred jeho konaním vyšli zástupcovia všetkých parlamentných strán spoločne vyšli na prechádzku centrom Bratislavy a nabádali ľudí, aby išli hlasovať. Sprevádzali ich aj ďalší politici a známe osobnosti. Prechádzku podľa pamätníkov zorganizoval prezident Rudolf Schuster.

Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Mimovládky a ÚŠP

Na dvadsiate výročie vstupu do EÚ žiada Komisia od Slovenska vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prečo mali byť odstavený od káuz.

Komisia poslala slovenskej vláde otázky a odpovedal na ne aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako vysvetlil presunutie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúri (ÚŠP) na Generálnu prokuratúru priblížil minulý týždeň na hodine otázok.

„Šíriť doslova bludy, doslova bludy, že som upratal najlepších prokurátorov, neviem, na základe čoho určujete dobrých, zlých, najlepších, nenajlepších a že už nemá kto vyšetrovať najväčšie podvody z eurofondami, to, to je niečo absurdné, to je niečo absurdné,“ ozrejmil Žilinka s tým, že Európska komisia mu nekládla nejaké otázky ako generálnemu prokurátorovi. „Generálna prokuratúra nie je subjektom komunikácie s Európskou komisiou. Boli kladené vláde,“ spresnil.

Dva týždne dozadu sa prokurátori, ktorí dozorovali vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vzdali funkcií. Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš ako hlavný dôvod ich odchodu Denníku N uviedli, že im po zrušení špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor nevyhovel pri preložení na Krajskú prokuratúru v Žiline. Namiesto toho ich preradil na medzinárodný a netrestný odbor Generálnej prokuratúry.

„Je slobodným rozhodnutím každého prokurátora, každého prokurátora, aby sa rozhodol či zotrvá na prokuratúre alebo nezotrvá. Im z mojej strany a ani zo strany mojich kolegov im nadriadeným určite neboli kladené žiadne prekážky. Oni veľmi dobre vedia, pretože som im opakovane hovoril ja, ako aj riaditeľka osobného úradu, že akonáhle tie miesta budú, tak sa dohodneme na čase kedy do Žiliny preložení budú. Oni to vedeli,“ zdôraznil Žilinka. Generálny prokurátor je presvedčený, že To, že odchádzajúci prokurátori len zvolili cestu prezentácie sa v médiách. „Komunikovali personálne veci, ktoré sú internou vecou prokuratúry a komunikácie medzi vedúcim služobného úradu a zamestnancom, prokurátorom, to nehnevajte sa, ja za to nemôžem,“ podotkol na hodine otázok.

No nie je presun prokurátorov a nie je jedinou legislatívnou zmenou, ktorá zaujala Brusel. Spornou je aj novela zákona o mimovládnych organizáciách. Novela hovorí o zvýšení transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií. Zaviesť by sa mohlo označovanie organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez päťtisíc eur za rok ako „organizácie so zahraničnou podporou“.

Poslanec za KDH Marián Čaučík opísal tento návrh zákona ako hanebný. „Je to kópia maďarského zákona, ktorý európske súdy zrušili. V niektorých oblastiach je návrh koalície dokonca prísnejší,“ povedal Čaučík. V EÚ však platí, že ak vláda členskej krajiny porušuje európsku legislatívu alebo jej základné hodnoty, EÚ môže reagovať vysokými pokutami, zmrazením eurofondov alebo odobratím hlasovacích práv. Všetky tieto rozhodnutia však môže vláda v teórii ignorovať.

Európska únia je založená na šiestich hodnotách, ktoré tvoria základ našej spoločnosti. Jedná sa o:

• rešpektovanie ľudskej dôstojnosti
• slobodu
• demokraciu
• rovnosť
• právny štát
• dodržiavanie ľudských práv, vrátane práv menšín

Zdroj: https://spravy.pravda.sk