Slovensko má v rámci plánu obnovy na dosah až 6,4 miliardy eur a takmer polovicu z toho sa už podarilo získať. „Táto téma sa môže zdať niekomu príliš vzdialená a teoretická, avšak je pre život ľudí na Slovensku veľmi dôležitá,“ vyhlásil v piatok premiér Robert Fico (Smer) po kontrolnom dni u podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas). Ako príklad užitočných projektov uviedol 9-tisíc nových miest v materských školách, navyšovanie lôžok v nemocniciach či zlepšenie životného prostredia.

Problémom však je, že s realizáciou cieľov z plánu obnovy ministerstvá meškajú a odkedy úrad vedie Kmec, zodpovedný za túto agendu, došlo len k miernemu pokroku. Najviac omeškaných míľnikov a problémov s implementáciou opatrení majú rezorty zdravotníctva, spravodlivosti a životného prostredia či vnútra, konštatujú vládni úradníci. Ak sa situácia nenapraví, peniaze z plánu obnovy budú znovu ohrozené. Odborníci navyše upozorňujú, že spustenie revízie, na ktorú sa spolieha vláda, nateraz ani len nie je v dohľade.

Vláda má hlavne zrýchliť tempo implementácie plánu obnovy a lepšie informovať o dosiahnutom pokroku. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) preto predložila v stredu vláde správu o pokroku v realizácii plánu, v ktorej zhodnotila plnenie najkritickejších a výhľadovo najdôležitejších míľnikov k polovici apríla. Ako vyzdvihol v piatok Fico, v dôsledku nového zákona umožňujúceho rýchlejšie verejné obstarávanie sa to má čoskoro podariť.

Momentálne Slovensko čaká na štvrtý balík peňazí z plánu obnovy. Európska komisia (EK) od decembra 2023 hodnotí žiadosť o platbu v sume takmer miliardy eur, od februára je však tento proces pozastavený. Dôvodom majú byť zmeny, ktoré vláda Roberta Fica presadila v dôchodkovom systéme, v rozpočte a ohľadom novely Trestného zákona.

Komisia posudzuje nielen splnenie míľnikov, ktoré sú viazané na štvrtú platbu z plánu obnovy, ale aj to, či Slovensko nezvrátilo reformy, ktoré boli predmetom predchádzajúcich žiadostí. Premiér pripustil, že je s Európskou komisiou náročná komunikácia, ktorá sa týka plánu obnovy a niektorých míľnikov. Ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v trestnom poriadku, na stole je aj trestný zákon, o ktorom bude ešte rozhodovať Ústavný súd SR. Fico dodal, že sa preto vo štvrtok stretol s podpredsedníčkou Európskej komisie a eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou. Stretol sa s ňou aj Kmec, minister spravodlivosti Boris Susko a generálny prokurátor Maroš Žilinka.

„Slovensko nemá štátne zastupiteľstvo, ktoré je podriadené exekutíve. My máme samostatnú prokuratúru, nezávislú, a preto nikto nemôže robiť hovorcu pánovi generálnemu prokurátorovi,” uviedol predseda vlády. S eurokomisiou chce viesť technický a konštruktívny dialóg. “Čaká nás ešte nejaké obdobie technických konzultácií, sme už vo veľmi detailných parametroch, kde sa komisia zaujíma napríklad o to, aký bude nápad konkrétnych vecí na prokuratúre, ktorí prokurátori to budú robiť, ale to je skôr na diskusiu s generálnou prokuratúrou,” dodal Fico a nezabudol vytknúť opozícii, že práve oni sú na vine všetkým komplikáciám, pretože podľa neho v Bruseli cielene škodia Slovensku.

Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec je však presvedčený, že problémy s posudzovaním štvrtej žiadosti sa dajú vyriešiť do konca tohto roka. „Ja som pevne presvedčený, že súhlas s vyplatením štvrtej žiadosti o platbu príde ešte pred predložením piatej, pretože podarilo sa nám momentálne naplniť jednu z podmienok, a to sú opatrenia na udržateľnosť dôchodkového systému, ktoré boli spojené s prijatím 13. dôchodkov. Takže Komisia by v najbližších týždňoch mala vyhodnotiť túto žiadosť pozitívne,“ uviedol v relácii Ide o pravdu.

Susko a Dolinková meškajú s výstavbou

Pre podanie piatej žiadosti treba splniť 22 cieľov. NIKA v správe konštatuje, že síce ministerstvo spravodlivosti nemá žiadne míľniky pre ďalšiu žiadosť o platbu, v kritickom stave je plnenie troch opatrení, ktoré sú súčasťou ôsmeho balíku z plánu obnovy. Do konca roka 2025 totiž má rezort pod vedením Borisa Suska (Smer) zabezpečiť rekonštrukciu súdnych budov po celom Slovensku. Celková plocha obnovených priestorov má byť viac ako 111-tisíc metrov štvorcových.

„Zo strany vykonávateľa (ministerstva spravodlivosti – pozn. redakcie) je potrebné zrýchliť tempo implementácie. Termíny, ku ktorým sa vykonávateľ zaviazal, neboli dodržané. Významne sa zvyšuje riziko, že projekty nebudú ukončené včas. Hrozí, že minimálne 50 percent z cieľovej rekonštruovanej plochy budov súdov nebude ukončených v stanovenom termíne,” upozorňujú v správe vládni odborníci. Ďalším problémom je výstavba nových budov súdov, ktorých sa Slovensko zaviazalo postaviť 24-tisíc metrov štvorcových a tiež do konca budúceho roka. Rezort spravodlivosti však nedodržal stanovene termíny pri obstarávaní výstavby budovy pre Mestský súd III a Mestský súd IV a ten sa oneskoril z januára na koniec augusta 2024. „Zo strany vykonávateľa je potrebné zrýchliť tempo implementácie. Termíny, ku ktorým sa vykonávateľ zaviazal, neboli dodržané. Významne sa zvyšuje riziko, že projekty nebudú ukončené včas,” konštatuje NIKA v správe.

Ministerstvo vnútra má podobne problémy s modernizáciou hasičského a záchranného systému. NIKA však konštatuje, že rezort omeškal vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby ako aj technického vybavenia. Navyše ministerstvo otvorene priznalo, že nepostaví integrované bezpečnostné centrá do polovice roku 2026, ako to vyžaduje plán obnovy. „Ministerstvo vnútra predložilo implementačný plán, ktorý predpokladá spustenie centier až v októbri 2027. Ministerstvo nepredložilo žiadne návrhy riešení situácie ani plán, ako znížiť predmetné omeškanie. NIKA žiada o predloženie návrhov riešení do 30.4.2024,” uvádza sa v správe.

Rezort vnútra tiež mešká s vybudovaním troch stredísk poskytujúcich služby pre zjednodušenie usadenia sa navrátilcov na Slovensko či vysokokvalifi­kovaných pracovníkov zo zahraničia. Tie mali byť zriadené do konca tohto roka. Koncepčný dokument mal byť predložený ešte vlani v septembri, čo sa nestalo. Nové vedenie rezortu sa dohodlo s NIKA, že dokument predloží v polovici februára. „Doteraz však predmetný koncepčný dokument NIKA predložený nebol,” popisujú pokrok odborníci sekcie plánu obnovy.

Ministerstvo zdravotníctva má omeškaných míľnikov ešte viac. NIKA v správe upozorňuje, že dodnes nebola prijatá legislatívna zmena, ktorá zabezpečí zriadenie ústredného orgánu pre správu nemocníc z organizačného, prevádzkového a ekonomického hľadiska. Na splnenie tejto úlohy je viazané podanie žiadosti o piatu platbu z plánu obnovy. „Javí sa, že proces prípravy, resp. úpravy legislatívnej zmeny na strane vykonávateľa neprebieha, preto je splnenie míľnika do podania príslušnej 5. žiadosti o platbu výrazne ohrozené. Posuny v implementácii nenastávajú ani napriek urgenciám NIKA. MZ SR neposkytlo informácie o najbližšie plánovaných krokoch v rámci prípravy reformy,” kritizujú rezort vládni experti.

Ďalším problémom je vytvorenie komunitných centier starostlivosti o duševné zdravie. Do konca budúceho roka ich by malo vzniknúť 28, zatiaľ nemáme ani jedno. NIKA konštatuje, že splnenie cieľa je vysoko rizikové. „Jednak z perspektívy meškajúcich procesov na strane ministerstva zdravotníctva, ako aj z perspektívy stavebného charakteru investície,” uvádza sa v materiáli s tým, že rezort už nedisponuje časovým priestorom potrebným na výstavbu nových budov.

Naďalej pretrvávajú problémy aj pri najzásadnejšom míľniku plánu obnovy, teda pre výstavbe dvoch nových nemocníc do júla 2026. „Pri projekte výstavby Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine je potrebné aktualizovať harmonogram prípravy projektu, stabilizovať projektový tím a zabezpečiť jeho adekvátne personálne a expertné kapacity,” odporúča NIKA. Následne by malo ministerstvo zdravotníctva na základe podkladov od vysúťaženého zhotoviteľa stavby podniknúť adekvátne opatrenia pre včasné zrealizovanie projektu.

Taraba mešká s čistením riek

Ministerstvo životného prostredia malo ešte do konca roka 2023 zabezpečiť majetkové vysporiadanie sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov v národných parkoch a odkúpiť aspoň 12 tisíc hektárov. Envirorezort tento cieľ nesplnil a NIKA odporúča rokovať s Európskou komisiou o riešení problémov s implementáciou daného opatrenia. „Zo strany ministerstva životného prostredia nebol predložený dostačujúci návrh možných riešení problémov s implementáciou daného opatrenia. Ďalší postup bude predmetom technického rokovania rezortu, NIKA a EK,” skonštatovali.

NIKA taktiež upozorňuje, že rezort pod vedením Tomáša Tarabu (nom. SNS), musí kriticky zhodnotiť schopnosť zimplementovať plán dekarbonizácie priemyslu. Podľa záväzku z plánu obnovy totiž Slovensko do polovici roku 2026 malo znížiť emisie z priemyslu aspoň o 1,2 milióna ton ekvivalentu CO2. „Je potrebné kriticky zhodnotiť schopnosť zimplementovať predmetnú investíciu v stanovenom rozsahu a termíne, aj na základe rokovania s Európskou komisiou o riešení problémov s implementáciou daného opatrenia,” odporúča v správe NIKA. Tarabov rezort oznámil, že plánuje vyhlásiť novú výzvu pre splnenie tohto míľnika, avšak je potrebné zabezpečiť súlad so schémou štátnej pomoci, schválenou Európskou komisiou, upozorňujú vládni experti. „Najmä z hľadiska uskutočnenia transparentného súťažného konania v rámci výzvy a maximalizácie ekonomicky efektívneho plnenia dekarbonizačného cieľa,” pripomínajú v správe.

Envirorezort by sa mal intenzívnejšie zaoberať aj ďalším míľnikom, revitalizáciou a čistením vodných tokov. Do konca tohto roka by mali mať revitalizovaných 52 kilometrov slovenských riek. „V implementácii predmetného opatrenia nedošlo k žiadnemu pokroku. MŽP SR nevyhlásilo verejné obstarávanie na projektové dokumentácie na revitalizáciu vodných úsekov Morava 2, Tisa, Dunaj 1 a Dunaj 2,” upozorňuje v správe NIKA. Rezort informoval sekciu plánu obnovy o ďalšom omeškaní verejných obstarávaní o minimálne jeden mesiac.

Vo februári sa pritom hovorilo, že časť nesplnených alebo omeškaných cieľov bude možne skorigovať v rámci druhej revízii plánu obnovy, o uskutočnení ktorej sa vraj rokuje s Európskou komisiou. NIKA v správe konštatuje, že ministerstvá ako vykonávatelia úloh stále identifikujú opatrenia, ktoré podľa nich nie je možné z objektívnych dôvodov zrealizovať v stanovenom čase, rozsahu a kvalite. „NIKA o takýchto opatreniach pravidelne komunikuje, avšak momentálne nevidí priestor na spustenie formálneho procesu revízie,” podotýka sa vo vládnom materiáli.

Na záver experti sekcie plánu obnovy odporučili ministerstvám zabezpečiť efektívne riadenie personálnych kapacít a v nadväznosti na “čoraz častejšie medializované informácie o odobratí celej alokácie plánu obnovy” intenzívne komunikovať verejnosti, že jeho implementácia plynulo pokračuje. „Uvedené je kľúčové najmä v kontexte zabezpečenia dostatočného záujmu o zapájanie sa do výziev ako aj o úspešné ukončenie už zazmluvnených projektov,” uviedli.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk