Obavy o stabilitu mien z dôvodu zvyšovania geopolitických rizík spolu rozširovaním a rozdúchavaním vojenských konfliktov vo svete vyháňajú ceny zlata do astronomických výšok. S trochu menším tempom sa zvyšuje aj cena striebra. Jedna trojská unca v podobe zlatej mince sa dnes predáva za viac ako 2 200 eur. Ešte pred pol rokom pritom stála bezmála o 400 eur menej.

Predajcovia drahých kovov si mädlia ruky, pretože dopyt po nich neklesá ani pri astronomických cenách. Reklamné slogany v rozhlase, televízii a tlači nás denne presviedčajú o tom, že drahé kovy nás ochránia pred inflačným znehodnocovaním úspor. Pritom v uplynulých štyroch desaťročiach cena zlata značne kolísala a investorom spôsobila často vrásky na čele. Cena žltého kovu začala výrazne rásť až v uplynulých 15 rokoch, najmä však až po globálnej finančnej kríze, ktorá zachvátila trhy koncom roku 2008.

Od roku 2010 začali centrálne banky masívne tlačiť peniaze a požičiavať vládam a firmám lacné peniaze s nízkym úrokom. Zlato ako mŕtvy kapitál neprináša žiadne výnosy, ale investor sa spolieha iba na rast jeho ceny. Ďalšou výhodou je oslobodenie investičného zlata vrátane zlatých mincí od DPH, čo zvyšuje jeho atraktivitu v rukách investorov, ktorí ho chcú napríklad o rok zo ziskom predať.

V akademickom prostredí som pred necelým rokom posudzoval vedecký článok v prestížnom vedeckom časopise vydávanom v ČR, kde autor tvrdil, že zlato nie je dobre likvidné a premeniť tento žltý kov na hotovosť je pomerne zložité. Realitou je však jeho perfektná likvidita, pretože jeho cena je vo vyspelých západných krajinách často súčasťou menových kurzových lístkov. To znamená, že vymeniť zlato za eurá je rovnako jednoduché ako vymeniť v banke za eurá americké doláre.

Zlato je nástroj do veľmi zlého počasia. Na rozdiel od striebra nielenže nepodlieha DPH, ale ani príliš nezavadzia. Investícia do tohto drahého kovu nie je určená len pre boháčov, ale aj pre bežných ľudí. V predaji sú totiž bežne aj mince s váhou 1/10 unce, aj keď cena v prepočte za gram je o niečo vyššia ako pri kúpe celej unce. Zlato poskytuje vyššiu formu istoty ako dlhopisy, akcie a nehnuteľnosti. Dlhopisom sa teraz vo všeobecnosti príliš nedarí z dôvodu obáv, či budú vydávajúce firmy v podobe dlžníka schopné svoje splatné záväzky z nich investorom uhradiť.

V minulosti v niektorých krajinách platili reštrikcie týkajúce sa vlastníctva investičného zlata. Predovšetkým z dôvodu, že zlato je súčasťou devízových rezerv a je akceptované ako platobný nástroj aj v čase, keď peniazom neveria ani najväčší optimisti. Manipulovanie a obchodovanie so zlatom v objeme do 10-tisíc eur je v zásade anonymné. Atraktívne je aj pre ľudí, ktorí majú strach z exekúcií spojených so zablokovaním účtov v banke. Slovensko však onedlho zavedie evidenciu bankových sejfov, čo môže viesť aj k konfiškácii majetku dlžníka v podobe zlata.

V čase totality v Československu mohol mať občan vo vlastníctve iba veľmi obmedzené množstvo zlata, pretože v opačnom prípade riskoval pri odhalení trestné stíhanie pre poškodzovanie devízového hospodárstva. Evidencii v tom čase podliehalo dokonca aj zlato a striebro v podobe šperkov, ktoré mal občan na sebe pri vycestovaní do zahraničia.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk