Slovensko potrebuje súrne konsolidovať verejné financie, ale verejnosť zatiaľ iba tápa v odhadoch oblastí, ktorých sa šetrenie dotkne. Škrtanie na strane výdavkov je skoro utópiou a realitou preto bude nevyhnutné znižovanie deficitu štátneho rozpočtu formou zvyšovania daní, odvodov a poplatkov týkajúcich sa jednotlivcov.

Doterajšie konsolidačné úsilie v podobe zvýšenia zdravotných odvodov, zníženia podielu odvodov do 2. piliera dôchodkového sporenia a zavedenie tzv. daňových licencií predstavujúcich minimálnu firemnú daň aj pre stratové firmy je iba prvou zaťažkávacou skúškou.

Najjednoduchším receptom na zmenšovanie rozpočtovej diery je zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Základná sadzba vo výške 20 % je v rámci EÚ na mierne podpriemernej úrovni. Na porovnanie, v ČR je táto sadzba 21 %, v Poľsku 23 % a v Maďarsku až 27 %. Už jej dvojpercentné zvýšenie by do štátnej pokladnice prinieslo zhruba jednu miliardu eur dodatočných príjmov. To by však v plnom rozsahu zaplatili občania zo svojich peňaženiek, keďže väčšina firiem je platiteľom DPH a jej zvýšenie sa prejaví iba vo forme daňového započítania medzi firmami.

Na výšku DPH sa však musíme pozerať optikou jej celkovej štruktúry v krajine vrátane potravín, služieb a energií. Potraviny v Rakúsku v drvivej väčšine položiek podliehajú sadzbe iba 10 %, pričom u nás to, čo nám prechádza cez žalúdok, je zdanené okrem základných potravín sadzbou 20 %. Férové nastavenie sadzieb DPH z pohľadu spoločenskej únosnosti si vyžaduje naozaj komplexný pohľad a dôkladnú analýzu. Najmä pre odlišné zloženie spotrebného koša obyvateľstva. Na Slovensku oproti vyspelým krajinám EÚ oveľa väčší podiel predstavujú výdavky na bývanie a potraviny. Inšpirovať sa preto napríklad dánskym modelom, kde všetky tovary vrátane potravín sú zaťažené DPH vo výške 25 %, by bolo voči obyvateľstvu veľmi cynické.

Ministerstvo financií avizovalo zámer zaviesť tretie pásmo dane z príjmu jednotlivcov s vysokými príjmami na úrovni 35 %. Týkalo by sa príjmov jednotlivcov zhruba nad 9-tisíc eur mesačne. Ľudí s takýmito vysokými oficiálnymi príjmami je však málo a štát takto dokáže navyše vybrať možno 150 miliónov eur ročne. Toto tzv. trestanie úspešných má však háčik v tom, že väčšina manažérov má svoje príjmy z funkcií v riadiacich a dozorných orgánoch firiem vyplácaných cez živnosť, a nie ako pracovný príjem uvedený na výplatných páskach.

Obavy rozdúchava aj prísľub vyplatenia 13. dôchodku v situácii, keď Sociálna poisťovňa potrebuje diskrétne dotácie zo štátneho rozpočtu aj na plnenie záväzkov vyplývajúcich z vyplácania riadnych dvanásťmesačných dôchodkov, na ktoré majú seniori nárok. Pri nedávnej návšteve experta OECD dostalo Slovensko odporúčanie na zdanenie starobných, invalidných a pozostalostných dôchodkov. Všetky dôchodky sú však u nás osekané a krátené už pri prvotnom výpočte. Preto takéto odporúčania logicky môžeme považovať iba za výkrik do tmy.

Kde a kto si najviac utiahne opasok v daňovej oblasti, sa teraz po voľbách možno rýchlo dozvieme. Konsolidačný nevyhnutný „daňový jedálny lístok“ z dielne ministerstva financií bude určite pre mnohých veľmi trpký a nepríjemný.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk