Premiér je svojou nekontrolovanou hrubosťou, vulgárnosťou, cynickým pokrytectvom a bezohľadnosťou pri narábaní s mocou je hlavným strojcom studenej občianskej vojny, na pokraji ktorej sme.

Autor je bývalý politik a bývalý slovenský veľvyslanec v Českej republike.

„Ja už len čakám, kedy sa táto frustrácia tak intenzívne prehlbovaná Denníkom N, Smečkom či Aktualitami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov, a to nepreháňam ani milimeter.“ Takto sa posťažoval a zároveň verejnosť postrašil najdlhšie slúžiaci politik v Slovenskej republike.

Ten politik, ktorý sa smutne preslávil tak svojimi verbálnymi útokmi na politických oponentov – hlavu štátu i poslancov Európskeho parlamentu nazval potkanmi, iných označoval za prasce, asistoval pri hanebnom vulgárnom hejtovaní prezidentky Čaputovej v Nitre – ako aj priamymi vyhrážkami fyzickým násilím.

Pripomeňme si aspoň niektoré. Gardistický výkrik „rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe“. „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím.“ „Ak stretnem Hegera, tento rožok mu vopchám do huby.“ „Facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba.“

Nikoho sa nezastal

Ten politik, ktorý sa v relácii o 5 minút 12 17. septembra 2023 otvorene postavil za ľudí zo Smeru, ktorí v konflikte s Igorom Matovičom zobrali zákon do vlastných rúk a použili fyzické násilie. Ba dokonca sa pochválil tým, že masy jeho voličov takýto kovbojský prístup k „robeniu poriadku“ vehementne podporujú.

Ten politik, ktorý sa nikdy nezastal Petra Pellegriniho, keď nielen Igor Matovič, ale aj koaliční partneri Andrej Danko a Rudolf Huliak vulgárne až dehumanizujúco útočili na jeho osobnú identitu. Politik, ktorý sa nezastal v tom čase maloletej dcéry prezidentky, keď ju na sociálnej sieti svojimi nevhodnými šikanóznymi poznámkami podhodil davu Tomáš Taraba a jeho prívrženci ju hejtovali.

Politik, ktorý sa nezastal ani novinárok, keď boli predmetom nenávistných prejavov aj fyzického útoku. Politik, ktorý neokrôchane zaútočil na študenta práva a urazil jeho i jeho výzor.

Nezostane ani mastný fľak

Ten politik, ktorý pred voľbami na adresu demokraticky zvolených vládnucich politikov vykrikoval: „Boha, my ich vyženieme, ani mastný fľak po nich nezostane.“ Ten politik, ktorý svoje volebné víťazstvo dosiahol vyhľadávaním nepriateľov a ich prehadzovaním svojim rozhnevaným sympatizantom, a ktorý v tejto populistickej politike verbálneho násilia pokračoval aj po zostavení vlády po parlamentných voľbách.

Politik, ktorý z používania vulgarizmov a dehumanizujúcich vyjadrení na adresu politických oponentov, nepohodlných novinárov a ľudí z mimovládnych organizácií urobil efektívnu marketingovú stratégiu na oslovovanie zradikalizovaných voličov a priťahovanie krajnej pravice k akože sociálnodemokratickému Smeru.

Prejav násilia si Robert Fico všimol až po prezidentských voľbách, keď okoloidúci verbálne napadol šéfa jeho poradcov Erika Kaliňáka. Toho Erika Kaliňáka, ktorý spolu s ním chodil k extrémistovi Danielovi Bombicovi robiť rozhovory, hoci si museli byť vedomí, kto to je, za čo je trestne stíhaný, aký slovník a metódy používa voči ľuďom, ktorých názory sú odlišné od názorov Smeru.

Toho Erika Kaliňáka, ktorý dehumanizoval príslušníkov LGBTI komunity a vo svojom videu „Pre toto som išiel do politiky! Zastaviť chorých ľudí s chorými myšlienkami!“, ktoré vošlo do histórie marketingu nenávisti, z nich urobil Židov 21. storočia. Toho Erika Kaliňáka, ktorý spolu založil stalkerskú skupinu „smeráckych vlkov“ a v noci obťažoval novinára.

Fico nejde príkladom

Vždy som odsudzoval akékoľvek verbálne násilie. Poukazoval som na to, ako antipolitický populista Igor Matovič bezohľadnou dehumanizáciou oponentov a grobianskym slovníkom rozvracia kultúru slovenskej politiky.

Kritizoval som hrubé slovné útoky za Matovičovej i Hegerovej vlády, ktorých symbolom sa stalo slovo dezoláti, tak zo strany koalície, ako aj opozície. Opakovane som upozorňoval, že slovné násilie môže viesť aj k násiliu fyzickému.

To sa aj potvrdilo v smutne známej bitke medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom s Richardom Glückom. Varoval som, že pri napätej spoločenskej situácii je veľké riziko, že dôjde k násiliu väčšieho rozsahu.

To, čo sa stalo Erikovi Kaliňákovi, teda vulgárny verbálny útok, sa, žiaľ, na sociálnych sieťach deje medzi ľuďmi bežne. Politici sú však tí, ktorí musia ísť príkladom. Premiér Robert Fico v žiadnom prípade nepredstavuje dobrý príklad pre spoluobčanov.

O bežných ľudí mu nejde

Naopak, svojou nekontrolovanou hrubosťou, vulgárnosťou, cynickým pokrytectvom a bezohľadnosťou pri narábaní s mocou je hlavným strojcom studenej občianskej vojny, na pokraji ktorej sme sa ocitli.

Ak sa pánovi premiérovi nepáči, čo píšu médiá, ktoré vyhlásil za nepriateľské, odporúčam mu pozrieť si, čo píšu jemu priateľsky naklonené alternatívne alebo takzvané občianske médiá, ktoré zachvátil ošiaľ povolebného triumfalizmu.

Pán premiér vo svojom videu spomína iba strach, že objektom násilia bude nejaký popredný vládny politik. O životy bežných ľudí, ktorých svojím sústavným vyrábaním a recyklovaním nepriateľov a hrubou nenávistnou rétorikou podporenou dobre vybudovanou propagandistickou mašinériou vháňa do onej studenej občianskej vojny, evidentne obavy nemá.

Asi aj to je dôvod, prečo si nedokázal dôstojne uctiť pamiatku zavraždených Daniela Tupého, Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej, Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a neviedol k tomu ani svojich voličov.

Zdroj: https://www.aktuality.sk