Stali sa slovenskí politici obeťou ruskej propagandy? Česká kontrarozviedka minulý týždeň ohlásila, že Rusko sa prostredníctvom portálu Voice of Europe snažilo z Moskvy ovplyvniť výsledky tohtoročných eurovolieb vo viacerých krajinách. Podľa správy českých tajných tieto pokusy neobišli ani Slovensko.

Platforma Voice of Europe, ktorú podľa zistenia českej Bezpečnostní informačná služba (BIS) prevádzkovali prokremeľskí podnikatelia s cieľom ovplyvniť európske voľby, bola českou vládou zaradená na sankčný zoznam.

Rozhovor portálu poskytla napríklad aj súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), bývalý premiér Ján Čarnogurský, poslanec a šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák (Smer), líder strany Republika a europoslanec Milan Uhrík či europoslanec Miroslav Radačovský.

Bývalý premiér a disident Čarnogurský obvinenia odmieta a tvrdí, že ho česká tajná služba nezaujíma. Podľa zistenia BIS bol server Voice of Europe súčasťou organizovanej siete, ktorá sa snažila ovplyvniť európske voľby v prospech Kremľa. Hlavnými aktérmi tejto siete bol ruský Ukrajinec Viktor Medvědčuk a jeho spolupracovník Arťom Marčevskij, ktorý žije v Prahe. Oba majú mať blízko priamo k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Niektorým euroskeptickým politikom mal server za rozhovory dávať peniaze v hotovosti, tí slovenskí to popierajú.

Hlúpe otázky

Vlani vydal ruský portál polhodinový rozhovor s Čarnogurským. Rozprával o vojne na Ukrajine a problémoch Európskej únie. „Ako si spomínam, pred časom mi Voice of Europe položila niekoľko racionálnych otázok, na ktoré som racionálne podľa svojho vedomia odpovedal. Viac ma Voice of Europe nezaujíma. Za rozhovor som nič nedostal,“ reagoval pre Pravdu Čarnogurský.

Na otázku, či dostal za rozhovor zaplatené, reagoval, že z jeho pohľadu, ako pohľadu advokáta, je takáto otázka hlúpa. „Česká informačná služba ma nezaujíma,“ ozrejmil. „Na záver sa pýtate, či súhlasím, že ČR zablokovala Voice of Europe. Na túto otázku Vám odpoviem až keď súčasné smerovanie českej politiky dovedie Českú republiku k rozhodnutiu, že uzná neplatnosť Benešových dekrétov od samého začiatku,“ zdôraznil.

Podľa europoslanca Uhríka ide o absolútne nezmysly. „Žiadne peniaze od Rusov, Američanov ani iných som nikdy nevzal. A už vôbec nie za účasť v relácii. Idú eurovoľby. Cele to vnímam ako súčasť diskreditačnej kampane zameranej proti európskym politikom, ktorí odmietajú vojnu a volajú po mierových rokovaniach na Ukrajine,“ zdôraznil Uhrík.

Uhrík sa zúčastnil diskusie s názvom Čína – nie Rusko – je primárnou hrozbou pre Západ. „Bežne dávam rozhovory aj pre agentúru Sputnik čí denník Izvestija, a mienim tak robiť aj naďalej. Lebo jednou z povinnosti politika je komunikovať s médiami a verejnosťou,“ podotkol europoslanec.

Úrad vlády nie je pre komikov

K téme sa ako prvý z nich vyjadril šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák, ktorý hovoril o opozičnom ťažení a financovanie z Ruska poprel. Počas vystúpenia však Kaliňák taktiež ironicky podotkol, že požiadal námestníka Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara, aby preveril majetkové pomery médií a všetkých novinárov, aby sa mu už nestalo, že bude označený za agenta.

Aké má Slovensko skúsenosti s lustrovaním novinárov?

• V mimoriadnom rozsahu tieto praktiky používala vláda V. Mečiara v 90. rokoch, ako o tom informuje tzv. Mitrova správa o plnení úloh SIS z roku 1999, citujeme: „Bol pripravený špeciálny operačný projekt, podľa ktorého predmetmi spravodajského záujmu SIS bol aj Slovenský syndikát novinárov. Rovnako sa zhromažďovali informácie o niektorých redakciách a novinároch. Služba sa snažila sústreďovať najmä informácie týkajúce sa pomerov v redakciách, ekonomického zázemia médií, osobných stykov vybraných novinárov a prepojenia médií na politické strany.“
• Kauzy sa nevyhli ani neskorším vládam. Výsledkom vyšetrovania Vojenskej prokuratúry v prípade odpočúvania vtedajšieho ministra Pavla Ruska v roku 2003 bolo, že Slovenská informačná služba (SIS) nelegálne odpočúvala nie Pavla Ruska ale redakciu denníka SME.
• Pre nelegálne odpočúvanie novinárov musel v roku 2011 odísť z vlády I. Radičovej vtedajší minister obrany Ľubomír Galko.
• Za nezákonne lustrovanie 28 novinárov z obdobia vlády Roberta Fica v čase, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar, bol právoplatne odsúdený bývalý policajný funkcionár Pavol Vorobjov.
• Výsledky sledovania novinárov, ktoré si Marian Kočner objednal u bývalého SISkára Petra Tótha, boli použité pri vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pričom členmi sledovacieho komanda boli viacerí bývalí príslušníci SIS.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika nemôže žiadna z bezpečnostných a ani spravodajských zložiek štátu vykonávať lustrácie na pokyn, či žiadosť šéfa poradcov premiéra. „Pretože ani zo zákona o SIS, policajnom zbore, či vojenskom spravodajstve osobe v tomto postavení nevyplýva právomoc poveriť niektorú zo zložiek akoukoľvek úlohou. Podnet ktorejkoľvek z týchto zložiek môže samozrejme poskytnúť ktorýkoľvek občan a zložky sa ním môžu zaoberať, ak je podozrenie z protiprávnej činnosti relevatné, avšak v žiadnom prípade nesmú výstupy z takýchto lustrácií poskytovať nikomu, kto nie je ich oprávneným prijímateľom podľa príslušných zákonov,“ zdôraznil pre Pravdu.

Bránik dodal, že Erik Kaliňák nedisponuje vo vzťahu k bezpečnostným zložkám žiadnou právomocou a výstupy zo spravodajského rozpracovania akejkoľvek osoby mu nesmú byť sprístupnené. Kaliňák mladší svoje vystúpenie obhajoval slovami, „dámy a páni novinári, irónia vám nič nehovorí“. „Prepáčte, ale na absurdné obvinenia frustrovanej opozície a zúfalých médií, že som ruský agent, odmietam reagovať inak ako ironicky,“ ozrejmil na sociálnej sieti.

Bránik je však presvedčený, že Kaliňák sa vyjadril v rámci oficiálneho stanoviska pre médiá na Úrade vlády, ako šéf zboru poradcov premiéra, takže svoje vyjadrenie myslel vážne. „Neskoršia komická snaha označiť toto vyjadrenia za iróniu bola už len dôsledkom dôrazného varovania skúsenejších kolegov, že chváliť sa verejne snahou o nezákonne prekročenie právomocí nie je najlepší nápad,“ upozornil Bránik. „Erik Kaliňák má v podstate šťastie, že nie je v postavení verejného činiteľa, pretože v takom prípade by sa vystavil značnému riziku stíhania za prekročenie právomocí,“ uzavrel.

To, že by tajná služba konala na popud šéfa poradcov, poprela aj SIS. „Slovenská informačná služba v súlade so svojím poslaním bezpečnostnej a spravodajskej služby monitoruje a vyhodnocuje potencionálne bezpečnostné hrozby namierené proti záujmom Slovenskej republiky a získané informácie poskytuje príjemcom zo zákona“, dodala SIS.

Ako by mali štátni zamestnanci komunikovať?

Komunikácia štátneho zamestnanca mala podľa Rady pre štátnu službu spĺňať nasledujúce požiadavky.

• Jasné odlíšenie, že ide o súkromný názor štátneho zamestnanca, pričom zvýšená obozretnosť je potrebná pri vedúcich pozíciách alebo pozíciách na komunikačných oddeleniach, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že ich verejnosť bude spájať s inštitúciou, pre ktorú pracujú;
• Vecnosť argumentácie, komunikácia podporená dátami a faktami;
• Zdvorilosť vyjadrovania a konštruktívna kritika;
• Zdržanie sa osobnej kritiky alebo zverejňovania interných informácii;
• Vedomie, že sa komunikácia môže sťať verejnou a pri využívaní sociálnych médií pristupovanie ku komunikácii, ako keby už verejnou bola.

Ani vlastní ho nepodporili

Kaliňák podľa vlastných slov dostal od portálu ponuku na rozhovor o eurovoľbách, ktorý prijal bez toho, aby vyhodnotil „všetky jeho prepojenia“. „Bola to začiatočnícka politická chyba, za ktorú budem niesť plnú zodpovednosť,“ pokračoval s úsmevom na perách.

„Požiadal som ho o hĺbkovú kontrolu finančných prepojení všetkých slovenských médií ako aj osobných účtov jednotlivých novinárov,“ vyhlásil. Dovtedy vraj nebude novinárom odpovedať na otázky. Dodal ešte, že novinári môžu za výstupy z tohto preverovania platiť v eurách aj dolároch. Šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica dodal, že je vylúčené, že by bol „financovaný zo zahraničia“, pretože má bezpečnostnú previerku.

Vyjadrenia Erika Kaliňáka o preverovaní účtov novinárov vníma minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako mladícku nerozvážnosť. Na otázku, či mu pripadá vtipné, ak sa takto vyjadruje predseda zboru poradcov premiéra, odpovedal, že on taký druh humoru nemá.

„Ako poznám Erika Kaliňáka, určite to nemyslel vážne,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že poradca premiéra a poslanec nemá žiadnu kompetenciu preverovať novinárov. Minister povedal, že novinári sa nemusia ničoho obávať. Ak sa budú cítiť ohrození, ministerstvo vnútra aj Policajný zbor sú podľa neho pripravení poskytnúť im ochranu.

Minister informatizácie Richard Raši hovorí, že nikto nebude lustrovať účty novinárov, ako navrhuje poradca premiéra Erik Kaliňák. „Nič také vám nehrozí. Nepredpokladám, že vo vašich účtoch by sme našli niečo mimoriadne, tak ako ani vy na našich,“ povedal Raši z Hlasu.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk