KDH v druhom kole prezidentských volieb „jednoznačne“ podporuje Ivana Korčoka. Otázne je, či to tak jednoznačne vidia aj konzervatívni voliči.

Pri pohľade na volebnú mapu by sa mohlo zdať, že minimálne na Orave a na Spiši áno. Tieto tradičné kresťanskodemo­kratické bašty v prvom kole volili Korčoka.

Časť konzervatívcov – ako napríklad Vladimír Palko alebo Milan Krajniak – však vyhlasuje, že Korčoka v druhom kole voliť nebudú, lebo z ich pohľadu je príliš liberálny. Bývalý minister práce sa pred časom v rozhovore pre denník Postoj vyjadril, že „na Slovensku je veľa ľudí, ktorí to vnímajú podobne ako ja, ktorí nechcú robiť podržtašku progresívcom“.

Problém konzervatívcov na Slovensku už dlhší čas spočíva v tom, že sú často pápežskejší ako pápež – všetko alebo nič, čierna alebo biela, nič medzi tým. Výsledkom sú sektárske boje ako vystrihnuté z Monty Python – keď sa im najbližší spojenec, naopak, javí ako úhlavný nepriateľ (Konzervatívny front Slovenska vs Slovenský konzervatívny front).

Vo svojom „svätom“ zápale akosi opomínajú fakt, že ich postoje v skutočnosti zdieľa iba zlomok ľudí, ba dokonca aj „liberálne“ KDH sa dostalo do parlamentu len s odretými ušami.

Ak by bol po silne konzervatívnom kandidátovi skutočne dopyt, tak by Patrik Dubovský nezískal 16-tisíc hlasov, ale minimálne 10-násobne viac.

Na rozdiel od salónnych ultrakonzertva­tívcocv, ako je Palko a spol., má aspoň Dubovský dostatok zmyslu pre realitu a svojim voličom odporučil voliť Korčoka. Otvorene priznáva, že sa s ním v mnohom nezhodne, ale jeho pohľad na svet reprezentuje omnoho viac než Peter Pellegrini.

Či však rovnaké odporúčanie Milana Majerského uposlúchnu aj voliči KDH, je otázne. V r. 2009, keď na post hlavy štátu kandidovala Iveta Radičová, ju vedenie KDH podporilo, no voliči sa zariadili po svojom. V každom prípade vedenie KDH nemá aspoň klapky na očiach ako ich bývalí stranícki spolupútnici, ktorí sa už roky zúčastňujú na súťaži o najväčšieho konzervatívca.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk