Prvé kolo prezidentských volieb máme za sebou. Konečne. Beznádejnosť a nudu, ktorú reprezentovali na neúspech odkázaní kandidáti a fakticky neexistujúca predvolebná kampaň, ukončilo sobotné rozhodnutie voličov. Očakávaní kandidáti – Ivan Korčok a Peter Pellegrini – postúpili do finále súboja o päťročné pôsobenie v Grasalkovičovom paláci. Konečne sa tak môže začať zápas o podobu slovenskej demokracie. Zápas o to, kto a akým spôsobom bude zastávať post prezidenta republiky.

Ak sa pozrieme na výsledky sobotňajších volieb, mali jedno zásadné prekvapenie a niekoľko očakávaných výsledkov. Viacerí možno neočakávali to, že Ivan Korčok vyhrá prvé kolo, no predikcie prieskumných agentúr naznačovali, že sa na Pellegriniho doťahuje (väčšina) a niektoré dokonca to, že ho môže aj poraziť (NMS a Scio). Výsledok neprekvapil.

Čo však môžeme považovať za prekvapenie prvého kola, bola účasť voličov. Tá bola najvyššia od roku 1999, keď si občania prvýkrát vyberali prezidenta priamo. Prečo? Stručne povedané, Robert Fico a jeho vláda urobili „kus dobrej roboty“, aby motivovali voličov zúčastniť sa volieb. Rozdelená spoločnosť, ktorú reprezentovali dvaja top favoriti, a politika vlády, ktorá „vyhnala“ ľudí do ulíc, povzbudili – najmä mestského voliča, ktorý zdieľa obavy opozície – k tomu, aby sa v omnoho väčšej miere zúčastnil prezidentských volieb. Nehovoriac o tom, že časť voličov vládnej koalície sa buď nestotožňuje s krokmi vlády (dominantne voliči Hlas-SD), prípadne nevidí dôvod voliť a podporiť „slabého“ prezidenta Petra Pellegriniho (SNS a Smer-SD).

Ivan Korčok ďakuje

Večer Ivana Korčoka bol prednostne o ďakovaní. Ďakoval svojim voličom, svojmu tímu a, samozrejme, svojej rodine. Komu akosi – samozrejme v sarkastickej rovine – zabudol poďakovať, boli Robert Fico a Andrej Danko. Obaja, napriek tomu, že sú súčasťou koalície s Petrom Pellegrinim, urobili minimum preto, aby predsedovi Hlasu pomohli k úspechu – Robert Fico v podstate nevystupoval v prospech – prípadne všetko preto, aby predseda parlamentu neuspel.

Rozdelená spoločnosť, ktorú reprezentovali dvaja top favoriti, a politika vlády, ktorá „vyhnala“ ľudí do ulíc, povzbudili – najmä mestského voliča, ktorý zdieľa obavy opozície – k tomu, aby sa v omnoho väčšej miere zúčastnil prezidentských volieb.

Stačí si spomenúť, čo o ňom hovoril Andrej Danko: zradí Fica, zlyhal v riadení parlamentu, ohrozí koalíciu a pod. Ak si k tomu pridáme spoločenské vzopätie – protesty a nárast popularity opozičných strán – spojené so zmenou trestných kódexov v čase začiatku volebnej kampane a nezmyselne načasovaným „zoštátnením“ RTVS dva týždne pred prvým kolom volieb – je namieste, aby im Ivan Korčok odkázal „veľké ďakujem“.

Lenže to pre úspech vo voľbách nestačí. Víťazstvo v prvom polčase, hoc o výrazných 5,5 percenta, neznamená istotu definitívneho víťazstva. Z prvých vyjadrení je zrejmé, že si to uvedomuje aj Ivan Korčok. Kampaň pred druhým kolom začal hneď. Prihováral sa tým voličom koalície, ktorí sa nestotožňujú so zmenami v trestnom práve a v RTVS i tým, ktorí nechcú, aby Pellegrini „ušiel od zodpovednosti“ do Prezidentského paláca.

Okrem tých a dosiaľ nerozhodnutých voličov, ktorí by mohli Korčokovi pomôcť k víťazstvu, je tu ešte jedna dôležitá skupina voličov. Voliči maďarskej národnosti. Necelé tri percentá pre ich kandidáta Krizstiána Forróa síce môžu niektorému z kandidátov pomôcť, no dôležitý bude najmä hlas tých voličov z južných častí Slovenska, ktorí neprišli voliť. Účasť v okrese Komárno bola približne 33 percent, čo v porovnaní s okresom Bratislava I (cca. 66 percent) je až žalostne málo. Okrem ďakovania musí Korčok najmä motivovať.

Pellegrini banuje

A čo porazený prvého kola? Prvé vyjadrenia Petra Pellegriniho naznačovali, že nepochopil, v čom tkvie jeho neúspech v prvom kole. Rovnaké frázy a svojím spôsobom rovnaká nuda. Seba a verejnosť sa snažil presvedčiť, že výsledok je vlastne úspechom, lebo cieľom bolo dostať sa do druhého kola. Faktom je, že po prvom kole mohol oslavovať, no nateraz iba banuje premárnenú možnosť. Prečo sa tak stalo, sme si už povedali, pozrime sa na to, čo by s tým mohol Pellegrini urobiť. Samozrejme okrem toho, že mu v kampani jeho koaliční partneri prestanú „hádzať polená pod nohy“.

Zdá sa, že cesta k úspechu je v nasledovaní (kopírovaní) Štefana Harabina. Vidieť to aj na jeho reakcii. Peter Pellegrini sa označil za kandidáta, ktorý reprezentuje tú časť Slovenska (podľa neho väčšinu), ktorá nechce liberálno-pravicového a progresívneho prezidenta. Štylizoval sa do pozície prezidenta, ktorý „prinesie mier“. Pred druhým kolom je možné očakávať, že ak túto svoju „harabinizáciu“ dotiahne do konca, tak okrem článkov na jeho podporu, ktoré sa objavili na stránkach konšpiračných médií, uvidíme aj Petra Pellegriniho na pôde „médií“, ktoré šíria nenávisť voči menšinám a ruskú propagandu. Nehovoriac o tom, že stále je tu možnosť, že ho v kampani podporí Viktor Orbán.

To, ako dopadne druhé kolo voľby, nevieme. Čo však môžeme povedať s istotou, je to, že kampaň pred ním bude živšia a zaujímavejšia. Súboj o podobu demokracie na Slovensku sa len začal.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk