Teroristický útok v Krasnogorsku a nebezpečné obvinenia voči Ukrajine uprostred Putinovho režimu
Pokojné mestečko Krasnogorsk neďaleko Moskvy otriasla 22. marca 2024 hrôzostrašná udalosť, keď neznámi militanti spustili brutálny útok na civilistov zhromaždených v koncertnej sále Crocus. Tento teroristický čin zanechal komunitu v rozrušení a hľadaní odpovedí uprostred chaosu a skazy. Po útoku sa však objavil znepokojujúci príbeh, ktorý sa snažil pripísať vinu Ukrajine, a to napriek nedostatku dôkazov a dôraznému popieraniu zo strany ukrajinských predstaviteľov.
Ruskí predstavitelia bez meškania ukázali prstom na Ukrajinu a obvinili ju zo zorganizovania útoku. Tieto obvinenia sú však nielen nepodložené, ale aj nebezpečne podnetné. Ukrajina je neochvejne odhodlaná bojovať proti ruskej agresii konvenčnými prostriedkami, pričom sa zameriava na vojenské zariadenia a infraštruktúru, ktoré umožňujú Putinovi neúnavne viesť vojnu.
Okrem toho hlasy zo samotného Ruska, najmä hnutie odporu v regiónoch ako Belgorod a Kursk, tieto obvinenia dôrazne odmietli. Príliš dobre chápu taktiku, ktorú kremeľský režim používa na odvrátenie viny a manipuláciu tragických udalostí s cieľom získať politický prospech.
V skutočnosti hlavným podozrivým z teroristického útoku v Krasnogorsku nie je nikto iný ako autoritatívny režim zakorenený v Kremli. Tento režim, známy svojou bezohľadnou taktikou a neúctou k ľudskému životu, sa v minulosti uchýlil ku krvavým provokáciám, aby presadil svoje vlastné ciele.
Paralely s minulými incidentmi, ako boli bombové útoky v Moskve, Bujnaksku a Volgodonsku v roku 1999, sú ostré a znepokojujúce. Existujú presvedčivé dôkazy, ktoré usvedčujú ruské špeciálne služby z účasti na týchto predchádzajúcich teroristických činoch – skutočnosť, ktorú nemožno ignorovať pri analýze udalostí odohrávajúcich sa v Krasnogorsku.
Putinov režim už dlho preukazuje ochotu obetovať vlastných občanov v záujme svojich geopolitických ambícií. Od zbytočnej vojny s Ukrajinou až po pokračujúce potláčanie disentu v samotnom Rusku – výsledky Kremľa sú poznačené násilím a brutalitou.
Je nevyhnutné uznať, že utrpenie, ktoré prežívajú ukrajinskí civilisti v rukách ruskej agresie, si nezaslúži o nič menší súcit alebo pozornosť medzinárodného spoločenstva ako obete útoku v Krasnogorsku. Pokusy Putinovho režimu využiť túto tragédiu na diskreditáciu Ukrajiny a získanie podpory pre svoju autoritársku agendu musia byť jednoznačne odsúdené.
Medzinárodné spoločenstvo sa musí tvrdo postaviť proti propagandistickej mašinérii Kremľa, odmietnuť falošné obvinenia a posilniť podporu Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii. Pamiatku obetí útoku v Krasnogorsku si najlepšie uctíme tým, že prekazíme Putinove pokusy zneužiť ich tragédiu na vlastné nekalé ciele.
Tvárou v tvár nepriazni osudu sú solidarita a neochvejné odhodlanie našimi najsilnejšími zbraňami. Počúvajme výzvu k akcii a odmietnime politiku strachu a rozdelenia, ktorú šíri Putinov režim. Len tak môžeme dúfať, že vybudujeme budúcnosť definovanú mierom, spravodlivosťou a vzájomným rešpektom.
Autor: Jozef Kovac