Je to skutočný súboj titanov. India a Čína sú najľudnatejšie krajiny na svete, spolu majú viac ako 2,8 miliardy obyvateľov. Zároveň sú to atómové veľmoci, ktoré nemajú dohodu o tom, kde presne má byť vyznačená ich takmer 3 500 kilometrov dlhá hranica.

Zdroje konfliktu

Nedávne hodnotenie amerických tajných služieb týkajúce sa globálneho vývoja sa pozrelo aj na vzťahy Pekingu a Dillí. Podľa neho spoločná sporná hranica medzi Indiou a Čínou bude naďalej zaťažovať ich bilaterálne vzťahy.

„Aj keď sa ani jedna strana od roku 2020 nezapájala do významných cezhraničných bojov, zostali pri nasadení veľkého počtu vojakov. Pri sporadických zrážkach hrozí, že dôjde k zlému odhadu situácie a eskalácii do ozbrojeného konfliktu,“ píše sa v analýze spravodajských organizácií.

India 11. marca oznámila, že úspešne otestovala technológiu, ktorá ju zaradila do klubu mocností schopných vyzbrojiť medzikontinentálne rakety viacerými jadrovými hlavicami. Strela Agni-V, Agni znamená oheň, má dolet sedemtisíc kilometrov. India neprezradila, koľko jadrových hlavíc môže raketa niesť, ale predpokladá sa, že ich môže byť 12 i viac.

K lepším vzťahom Indie a Číny určite neprispela ani súčasná situácia na Maldivách. Ostrovná krajina v Indickom oceáne prehlbuje vzťahy s Pekingom, keď s ním podpísala dohodu o vojenskej asistencii. Zároveň už z Maldív začali odchádzať indickí vojaci, bolo ich tam takmer 90.

Z bezpečnostného hľadiska je tiež zaujímavé, že v Indii je zakázaná sociálna sieť TikTok, ktorá vznikla v Číne, a krajina vo svojej kritickej telekomunikačnej infraštruktúre nepoužíva čínske technológie.

„Spomedzi susedov Číny máme osobitné obavy, pretože nemáme zhodu na celej hranici. Takže celá hranica medzi Indiou a Čínou, od jedného konca po druhý, je pre obe strany súčasťou sporu. Pýtate sa ma, či sa obávame, že sa niečo stane. Už sme mali boje. Na hranici nám zomreli ľudia. Takže každá rozumná krajina sa pripravuje na všetky nepredvídané udalosti, a to je to, čo robíme my a čo robia aj ostatní susedia Číny,“ povedal na stretnutí v Dillí s novinármi zo strednej Európy indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džaišankár.

Šéf diplomacie tak reagoval na otázku Pravdy, či sa Dillí obáva vojenských ambícii Pekingu v regióne. Minister Džaišankár pred niekoľkými dňami vyhlásil, že napätie medzi Indiou a Čínou v posledných rokoch neposlúžilo dobre ani jednej z krajín. Podľa neho nie je v záujme ani Dillí, ani Pekingu, aby na Línii aktuálnej kontroly, čo je de facto hranica, zhromažďovali vojakov.

Čína vraví niečo podobné. „Sme presvedčení, že indické kroky neprispievajú k ochrane mieru a k zmierneniu napätia,“ vyhlásil Peking v reakcii na to, že Dillí posilňuje vojenskú prítomnosť na hranici v himalájskych štátoch Uttarákhand a Himáčalpradéš.

„Existujú dva druhy obáv, ktoré môžete mať z akejkoľvek krajiny. Jedny sú obavy z jej moci, druhé z jej správania. Môžete mať veľmi silnú krajinu s dobrým správaním. Alebo môžete mať veľmi zle sa správajúci štát, ale jeho moc je obmedzená, takže sa ním nemusíte až tak zaoberať. Keď teda rastie moc a zhoršuje sa správanie nejakej krajiny, je to čoraz zložitejšie a je to potom dôvod na obavy. A nie je to len problém Indie, týka sa to aj susedov Číny,“ uviedol Džaišankár.

V roku 1962 sa medzi Dillí a Pekingom rozpútala vojna, keď čínske jednotky obsadili sporné územia na hraniciach, ale po mesiaci vyhlásili jednostranné prímerie. Počet obetí konfliktu nie je presne známy, na oboch stranách však zomreli stovky až tisíce ľudí.

Džaišankár pripomenul, že desaťročia na hranici hliadkovali vojaci, ale nebolo ich tam v skutočnosti veľmi veľa, a existovali veľmi komplikované pravidlá, podľa ktorých sa k sebe príliš nepribližovali. „V roku 2020, keď sme boli uprostred covidu, sa Číňania rozhodli, že je vhodný čas na to, aby tam priviedli veľa vojakov. My sme zareagovali a potom sa jednotky dostali veľmi blízko seba a v jednom momente nasledoval konflikt. V ňom sme stratili 20 vojakov. Nevieme, o koľkých prišla Čína. Hovorí sa, že stratila štyroch vojakov, ale ktovie. Takže dnes je veľkou otázkou, ako sa vyrovnať s rastúcou Čínou, ktorá je silnejšia. A neplatí to len pre náš región. Myslím si, že možno aj v Európe si boli ľudia pred desiatimi rokmi viac istí tým, ako riešiť vzťahy s Čínou. No teraz azda vaše obavy rastú. Deje sa to z viacerých dôvodov vrátane šírenia technológií,“ ozrejmil Džaišankár.

Neudržateľná situácia?

„Prístup Indie k Číne bol od pohraničnej vojny v roku 1962 veľmi opatrný. V 80. rokoch však Dillí znormalizovalo vzťahy a začiatkom 90. rokov sa s Pekingom dohodlo na niektorých zásadách, ako manažovať hraničný spor a ako ho takpovediac izolovať od iných vecí. Čína a India sa rozhodli podporiť vzájomný obchod, spolupracovať v niektorých oblastiach na globálnej scéne a preskúmať ďalšie spoločné záujmy. Všetko sa zmenilo v roku 2020, keď sa čínska armáda zmocnila územia. Incident v údolí rieky Galván viedol k smrti 20 indických vojakov a niekoľkých Číňanov. Odvtedy sú vzťahy veľmi napäté a India zmrazila všetku prácu na zlepšení hospodárskych kontaktov s Čínou. Dillí chce, aby Peking stiahol svoje jednotky späť na pozície, na ktorých boli pred rokom 2020,“ povedal pre Pravdu profesor medzinárodných vzťahov Ian Hall z Griffithovej univerzity v Austrálii.

Rovnako opisuje situáciu expert na Indiu a Čínu Pradeep Taneja z Melbournskej univerzity. „Verím, že Dillí chce stabilizovať diplomatické vzťahy s Pekingom, ale nie bez návratu k status quo spred roku 2020. India a Čína do značnej miery úspešne zvládli situáciu na hraniciach a pozdĺž Línie aktuálnej kontroly vládol pokoj. To všetko sa však zmenilo v roku 2020. Obe strany odvtedy udržiavajú na hranici viac ako 50-tisíc vojakov, a to aj počas veľmi tuhých zím. Je to nesmierne náročné a dlhodobo to nie je udržateľné. Viaceré kolá rokovaní medzi vojenskými veliteľmi a diplomatmi z oboch strán však z pohľadu Indie zatiaľ nepriniesli želaný výsledok,“ konštatoval pre Pravdu Taneja.

Už o mesiac, 19. apríla, sa v Indii začnú parlamentné voľby. V najľudnatejšej krajine sveta potrvajú do 1. júna a ich výsledky budú známe 4. júna. Zmenia voľby niečo na zahraničnej politike Dillí smerom k Pekingu?

„Hoci opozičné strany v Indii nastolia otázku Číny počas predvolebnej kampane, je nepravdepodobné, že by to ovplyvnilo výsledok hlasovania. Očakáva sa, že voľby vyhrá Indická ľudová strana, ktorú vedie premiér Naréndra Módí. Minister Džaišankár opakovane povedal, že situácia pozdĺž hranice nie je normálna, a preto vzťahy medzi Indiou a Čínou nemôžu byť normálne. Myslím si však, že Čínu je možné presvedčiť, aby prehodnotila svoj postoj,“ reagoval Taneja.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk