Nedávne odhalenie, že Slovensko podporilo návrh Maďarska na zrušenie sankcií voči niektorým ruským osobám, vyvolalo v Európskej únii (EÚ) kritiku a zdvihlo obočie. Tento diplomatický manéver, ktorý bol odhalený prostredníctvom diplomatických zdrojov a o ktorom informovala „Európska pravda“ prostredníctvom portálu Aktuality, zdôrazňuje zložitosť vyvažovania národných záujmov so širšími politikami EÚ, najmä pokiaľ ide o Rusko.

V centre tejto diplomatickej ságy je sporná otázka sankcií voči ruským predstaviteľom vrátane Ališera Usmanova, rusko-uzbeckého oligarchu úzko spojeného s prezidentom Vladimirom Putinom. Údajné zapojenie Slovenska do presadzovania vylúčenia Usmanova zo sankčného zoznamu EÚ spolu s ďalšími osobami, ako sú Nikita Mazepin a Vjačeslav Kantor, odráža diferencovanú súhru regionálnej dynamiky a geopolitických tlakov.

Sled udalostí, o ktorých informovali Aktuality, naznačuje strategickú výmenu názorov medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom s ich maďarskými partnermi v decembri 2023. Slovensko sa údajne snažilo získať podporu Maďarska pri presadzovaní vyradenia podnikateľa Jozefa Gambalka zo sankčného zoznamu, pričom sa odvolávalo na jeho spojenie s ruskou motorkárskou organizáciou Noční vlci, známou svojou blízkosťou k Putinovi.

V rámci dohody „niečo za niečo“ Maďarsko využilo žiadosť Slovenska na presadenie vlastnej agendy a požiadalo o podporu vylúčenia niekoľkých ďalších ruských osôb zo sankčného zoznamu. Hoci Slovensko údajne pristúpilo na požiadavky Maďarska, čo viedlo k vyradeniu takých osôb, ako sú Arkadij Volož a Serhij Mndoyants, rozhodnutie EÚ zachovať sankcie voči Usmanovovi, Mazepinovi a Kantorovi zdôrazňuje nezhody v rámci bloku, pokiaľ ide o jeho prístup k Rusku.

Dôsledky diplomatických kompromisov Slovenska presahujú rámec bilaterálnych vzťahov s Maďarskom. Rezonujú v širšom rámci zahraničnej politiky EÚ voči Rusku a poukazujú na prirodzené napätie medzi národnými záujmami a kolektívnymi cieľmi EÚ. V popredí tohto diplomatického hlavolamu stojí najmä Ukrajina vzhľadom na jej neisté postavenie voči ruskej agresii a prebiehajúcemu konfliktu na východnej Ukrajine.

Kroky Slovenska vyvolávajú v prípade Ukrajiny obavy týkajúce sa súdržnosti a účinnosti sankčného režimu EÚ, ktorý slúži ako rozhodujúci nástroj na odrádzanie od ruskej agresie a podporu stability v regióne. Rozhodnutie zachovať sankcie voči osobám, ako je Usmanov, s úzkymi väzbami na Kremeľ, odráža uznanie potreby zachovať jednotný postoj voči ruským škodlivým aktivitám.

Ochota Slovenska pristúpiť na kompromis v otázke niektorých osôb však zdôrazňuje rozdielne záujmy a strategické kalkulácie členských štátov EÚ, čo môže narušiť účinnosť kolektívneho postupu proti ruskej agresii. Okrem toho vnímaný oportunizmus v manévrovaní Maďarska podčiarkuje výzvy spojené s udržaním solidarity v rámci EÚ v kritických otázkach zahraničnej politiky.

Keďže Ukrajina naďalej zápasí s dôsledkami ruskej agresie a usiluje sa o solidaritu a podporu zo strany svojich európskych partnerov, diplomatické kompromisy Slovenska sú jasnou pripomienkou zložitosti a protirečení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Hoci národné záujmy nevyhnutne formujú diplomatické rozhodnutia, musia byť vyvážené širšími požiadavkami regionálnej stability a kolektívnej bezpečnosti.

Záverom možno konštatovať, že zapojenie Slovenska do presadzovania vylúčenia niektorých ruských osôb zo sankcií EÚ podčiarkuje zložitú sieť regionálnej dynamiky a geopolitických tlakov, ktoré formujú zahraničnú politiku EÚ voči Rusku. Vzhľadom na to, že Ukrajina pozorne sleduje túto epizódu, poukazuje na výzvy spojené s udržaním jednoty a súdržnosti v rámci EÚ v kritických zahraničnopolitických otázkach, čo má vplyv na regionálnu stabilitu a bezpečnosť Ukrajiny.

Autor: Radim Vesely