Medziročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien podľa európskej harmonizovanej metodiky dosiahla vo februári 3,8 %. Bolo to o 0,6 percentuálneho bodu menej ako v januári. Podľa národnej metodiky spred pár dní bola inflácia vo februári 3,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Medzimesačne harmonizované ceny vo februári vzrástli o 0,6 %. Na rast najviac vplývalo zvýšenie cien v odbore doprava. V poradí druhý najvýraznejší vplyv na zvýšenie cien vo februári v porovnaní s cenovou úrovňou v januári mal odbor alkoholické nápoje a tabak. Tento bol spôsobený predovšetkým zvýšením cien tabakových výrobkov. Naopak, pokles cien a najvyšší záporný príspevok k medzimesačnej inflácii bol v odbore odevy a obuv.

Neslávnym lídrom je Rumunsko

Na úrovni eurozóny sa medziročný rast harmonizovaných cien znížil voči januáru o 0,2 bodu na 2,6 %, teda najnižšie od novembra minulého roka. Pri pohľade na celú EÚ je inflácia najnižšie od júla 2021, keď sa vo februári v priemere zvyšovala o 2,8 %. Ako povedal analytik 365.bank Tomáš Boháček, inflácia na Slovensku je v súčasnosti až siedma najvyššia. Vyššie ceny v jednotnej metodike majú napríklad v Rakúsku, Nórsku, či Estónsku.

„Aktuálne je neslávnym lídrom rastu cien Rumunsko s rastom o 7,1 % a spomedzi krajín európskej menovej únie v Chorvátsku s rastom o 4,8 %,“ skonštatoval analytik.

Pri pohľade na štruktúru cenových prírastkov je podľa neho zrejmá stála prítomnosť volatility vo viacerých odvetviach, ktoré sťažujú celkovú potvrdzujúcu odpoveď definitívneho dosiahnutia inflačného cieľa v eurozóne. Hoci sme defacto už iba 0,6 bodu nad strednodobým cieľom Európskej centrálnej banky, existuje podľa analytika niekoľko rizík, ktoré je treba pri konečnom verdikte vyhodnotenia úspechu boja voči inflácii zohľadniť.

Hneď niekoľko rizík

„Paradoxne, okrem stále prítomných geopolitických rizík, ide aj o zohľadnenie miery inflácie v mzdových indexoch v tomto roku,“ hovorí Boháček.

Tým, že inflácia bola v minulom roku vysoká, boli aj valorizačné opatrenia na strane príjmov obyvateľstva rovnako markantné. Práve preukázanie toho, do akej miery sa zvýšené mzdy prenesú do inflácie, resp. ako adekvátne sa bude vyvíjať produktivita, bude dôležitá podľa analytika odpoveď pre nadobudnutie sebadôvery v načasovaní znižovania sadzieb.

„Jasnejší pohľad bude až pred letom, kedy napríklad budú aj zverejnené prognózy Európskej centrálnej banky. Práve to by mohol byť impulz, ktorý zaháji proces znižovania sadzieb. Dovtedy, je najlepšou stratégiou počkať a nekonať predčasne a unáhlene,“ uzavrel Boháček.

Zdroj: https://sita.sk