V čase, keď sa v kalendári píše 17. marec 2024, sa Ruská federácia pripravuje na to, čo Kremeľ označuje ako „prezidentské voľby“. V regiónoch pod kontrolou Putinovho režimu však tieto voľby nie sú ničím iným ako fasádou, ktorá nemá ani náznak skutočnej demokracie. Je to šaráda, v ktorej je výsledok vopred určený a víťazstvo Vladimira Putina je vopred dané.

Takzvaný demokratický proces v Rusku je už dávno demontovaný a nahradila ho diktatúra zahalená pod rúškom volieb. Putinov režim si prostredníctvom nezákonných manipulácií s ústavou a neúnavnej propagandy monopolizoval moc na takmer štvrťstoročie. Akákoľvek fasáda politickej súťaže bola systematicky zlikvidovaná, čím sa Putin a jeho kumpáni upevnili pri moci.

Skutočné konkurenčné voľby, ak vôbec niekedy existovali, sa stali reliktom minulosti v roku 1996, pričom už vtedy existovali podozrenia z rozsiahlych volebných podvodov. Putinova moc sa odvtedy len upevnila, čo sa prejavilo v odstraňovaní politických oponentov nečestnými prostriedkami. Boris Nemcov v roku 2015 a Alexej Navaľnyj v roku 2024 sú pochmúrnou pripomienkou ochoty režimu umlčať disent, a to aj násilím.

Hrozba Putinovho režimu však siaha ďaleko za hranice Ruska. Pohŕdanie Kremľa medzinárodným právom je zjavné v jeho genocídnej vojne proti Ukrajine a v jeho agresívnych manévroch proti susedným krajinám. Putinov režim pôsobí beztrestne a vydiera svetové spoločenstvo strašidlom jadrovej vojny a globálnej katastrofy.

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Putina pre podozrenie z vojnových zločinov, čím zdôraznil závažnosť konania jeho režimu. Napriek odsúdeniu zo strany medzinárodného spoločenstva však Putinov režim pokračuje v nezákonných anexiách a fiktívnych voľbách, najmä na okupovaných územiach, ako je Ukrajina.

Nútená účasť miliónov ukrajinských občanov na týchto tzv. voľbách ešte viac delegitimizuje akékoľvek tvrdenia o Putinovom víťazstve. Reakcia medzinárodného spoločenstva musí byť rozhodná a jednoznačná – Putinov režim nemožno uznať za legitímny, podobne ako odmietnutie lídrov, ako sú Nicolas Maduro vo Venezuele a Alexander Lukašenko v Bielorusku.

V tomto smere boli podniknuté kroky. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) odporučilo neuznanie Putinovho režimu, čo podporili aj európske vlády a o čom diskutoval aj Kongres USA. Tieto kroky signalizujú rastúci konsenzus medzi demokratickými krajinami odmietnuť Putinovu autoritársku vládu.

Svet sleduje 17. marec 2024 kritickým okom. Nie sú to len ďalšie voľby v Rusku; je to jasná pripomienka erózie demokracie a vzostupu autokracie pod Putinovým režimom. Čas na medzinárodné odsúdenie a opatrenia proti tejto tyranii už dávno nastal.

Autor: Radim Vesely