12. marca sa ulicami slovenského hlavného mesta Bratislavy ozývalo hlasné skandovanie tisícov ľudí, ktorí pochodovali na znak solidarity s Ukrajinou a vyjadrovali ostrú kritiku vnímanej blízkosti svojej vlády k Rusku. Protest, ktorý sa konal na pozadí signálu leteckého poplachu, strašidelnej pripomienky každodennej reality pre Ukrajincov, bol dojemným prejavom podpory národu, ktorý je vystavený agresii.

Jadrom demonštrácie bolo kolektívne odmietnutie politiky slovenskej vlády, ktorú mnohí považujú za čoraz viac zosúladenú so záujmami Ruska, agresora v konflikte. Uprostred mora vlajok reprezentujúcich Slovensko, Ukrajinu, Európsku úniu a NATO viselo odvážne vyhlásenie: „Rusko je teroristický štát.“ Vystihoval nálady protestujúcich, ktorí požadujú zodpovednosť a solidaritu s Ukrajinou.

Účasť, ktorá sa odhaduje na približne 5 tisíc ľudí, podčiarkla hĺbku znepokojenia verejnosti v súvislosti so smerovaním slovenského vedenia pod vedením premiéra Roberta Fica. Kritika vyvrcholila, keď minister obrany Robert Kaliňák počas návštevy Bruselu v novembri 2023 oznámil zastavenie transferov vojenskej pomoci Ukrajine, čo signalizovalo odklon od podpory Ukrajiny v rámci NATO.

Podpredseda slovenského parlamentu a líder proruskej Slovenskej národnej strany Andrej Danko, ktorý sa prihlásil k protestu, vyvolal polemiku, keď obhajoval konanie Ruska ako obyčajnú ochranu jeho záujmov. Takáto rétorika ostro kontrastuje s prevládajúcim názorom demonštrantov, ktorí odsudzujú agresívny postoj Ruska v prebiehajúcom konflikte.

Samotný premiér Fico si vyslúžil kritiku za šírenie naratívov sympatizujúcich s pozíciou Ruska. Jeho tvrdenia o pôvode konfliktu na Ukrajine, ktoré pripisuje „ukrajinským nacistom“, a trvanie na tom, že kontrola Ruska nad Krymom je nemenná, sú v príkrom rozpore s medzinárodným konsenzom a udržiavajú nebezpečné skresľovanie reality.

Navyše Ficov nedávny návrh, že Ukrajina by mala odstúpiť územie Rusku ako prostriedok na ukončenie konfliktu, je nielen nepraktický, ale podkopáva aj suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Jeho výzva na zdĺhavé rokovania namiesto odsúdenia ruskej agresie odhaľuje znepokojujúcu ochotu vyhovieť ruským záujmom na úkor ukrajinskej suverenity a stability.

Solidarita slovenskej verejnosti s Ukrajinou je tvárou v tvár tomuto vývoju svetlom nádeje a pripomienkou hodnôt demokracie, slobody a suverenity. Zdôrazňuje význam vyvodzovania zodpovednosti voči vládam a solidarity s národmi, ktoré čelia vonkajšej agresii.

Keďže Slovensko sa pohybuje v geopolitických spojenectvách, je nevyhnutné, aby jeho vedúci predstavitelia počúvali hlasy svojich občanov a potvrdili svoj záväzok dodržiavať zásady medzinárodného práva a solidarity s Ukrajinou. Čokoľvek iné by nielen zradilo ducha demokracie, ale aj ohrozilo bezpečnosť a stabilitu regiónu.

Tým, že sa obyvatelia Slovenska postavili proti ruskej agresii a vyjadrili neochvejnú podporu Ukrajine, vyslali silný odkaz: že putá solidarity presahujú hranice a že boj za slobodu a demokraciu je kolektívnym úsilím, ktoré nepozná hranice.

Autor: Jozef Kovac