Slovensko si v súčasnosti vydávaním štátnych dlhopisov požičiava peniaze oveľa drahšie ako ostatné krajiny eurozóny. Horšie je na tom už iba Taliansko, ktorého verejný dlh je niekoľko rokov na úrovni cca 150 % HDP.

Náš verejný dlh je pritom v súčasnosti nižší ako 60 % HDP, čo je oveľa menej, ako predstavuje priemer EÚ. Ako je teda možné, že nám trhy nedôverujú a musíme si požičiavať za skoro štvorpercentné ú­roky?

Politici majú v obľube verejné dlhy bagatelizovať porovnávaním sa s inými krajinami EÚ. Pointa je však v tom, že každá krajina má iný objem tzv. skrytého dlhu týkajúci sa napríklad dopravnej infraštruktúry, záväzkov vyplývajúcich z dôchodkového systému, stavu verejného zdravotníctva a ďalších faktorov.

Okrem toho treba v našom prípade brať do úvahy vysoký podiel výkonu ekonomiky (HDP) firmami, ktoré dostali od štátu investičné stimuly v podobe daňových prázdnin. Po uplynutí rokov pôsobenia a skončení daňových prázdnin často zo Slovenska odchádzajú. Kedysi to bol napríklad výrobca kufrov Samsonite zo Šamorína, alebo teraz firmy zamerané na montáž súčiastok, káblových zväzkov apod.

Pracovná sila a energie sú už u nás pre tieto firmy drahé, preto sa s nami rozlúčia. Lenže tieto spoločnosti majú významný podiel na tvorbe HDP. Preto trhy náš verejný dlh považujú za rizikovejší ako v prípade susedného Rakúska. Tamojší verejný dlh je na úrovni 76 % HDP, ale krajina za svoje dlhy platí oveľa nižšie úroky.

Investorov znepokojujú nielen politické turbulencie, ale najmä neochota v dostatočnej miere konsolidovať verejné financie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto oznámila, že ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh sa rýchlo zvýši nad 60 % HDP a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už v najbližšej dekáde. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa totiž nachádza v pásme vysokého rizika.

Návrhy konsolidačných opatrení sú veľmi diskutabilné z pohľadu ich prínosu k znižovaniu rozpočtového schodku. Národná rada okrem toho neschválila výdavkové limity pre aktuálny rozpočet, ktoré mali nahradiť platné limity z februára 2023. Súčasný rozpočet však nezohľadňuje ani tie, hoci sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy.

Vládna koalícia tvrdí, že nevie prijateľným spôsobom nastaviť kritériá adresnej sociálnej pomoci pre obyvateľstvo. Rozdávať rovnakým metrom všetkým bez ohľadu na príjmy iba zvyšuje hrozbu udržateľnosti verejných financií a schopnosť splácať dlhy. Tzv. grécka cesta predstavuje vynútené odpustenie dlhov zo strany investorov, ktorí nakúpili dlhopisy bankrotujúcej krajiny, za cenu extrémnych škrtov v oblasti financovania zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb a iných verejných výdavkov.

Podľa údajov Európskej komisie zo Slovenska odišlo za uplynulých 15 rokov viac ako 360-tisíc mladých ľudí vo veku do 30 rokov do zahraničia. Naspäť sa už nevrátia. To zakladá do budúcnosti demografický problém spojený so starnutím obyvateľstva a udržateľnosťou dôchodkového systému. Naši vládni politici by preto namiesto kladenia vencov na hrob Gustávovi Husákovi, prezidentovi z čias socialistickej totality, mali venovať pozornosť budúcnosti krajiny.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk