Po nevyprovokovanej agresii Ruska voči Ukrajine sa Vyšehradská skupina, ktorú tvoria Česká republika, Slovensko, Poľsko a Maďarsko, ocitla na kritickej križovatke. Nedávny samit v Prahe osvetlil rozdielne názory vedúcich predstaviteľov týchto krajín na ruskú vojnu proti Ukrajine a primeranú reakciu na ňu.

Vyhlásenia predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky odrážajú spektrum názorov a prístupov k prebiehajúcej kríze, od výziev na okamžitú vojenskú podporu až po obhajobu dialógu a mierových rokovaní.

Na čele diskusií stál český premiér Petr Fiala, ktorý priznal výrazné rozdiely v rámci Vyšehradskej skupiny, pokiaľ ide o hlavné príčiny ruskej agresie a formy pomoci, ktorá by sa mala poskytnúť Ukrajine. Kým Poľsko a Česká republika sa prikláňajú k poskytnutiu vojenskej pomoci, Slovensko a Maďarsko prejavujú opatrnejšie postoje a uprednostňujú diplomatické kanály pred vojenskou intervenciou.

Trvanie maďarského premiéra Viktora Orbána na uprednostnení mierových rokovaní ako prostriedku na vyriešenie konfliktu ostro kontrastuje s tvrdením Fialu, že ustupovanie agresorovi podkopáva vyhliadky na udržateľný mier. Rozdielne postoje Orbána a Fialu zdôrazňujú zložitosť, ktorá je spojená s formulovaním jednotnej reakcie na stupňujúcu sa krízu.

Súhlas slovenského premiéra Roberta Fica s Orbánovou výzvou na poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine aj Rusku zdôrazňuje, že v hre sú rôzne geopolitické úvahy. Ficov dôraz na potrebu stability a bezpečnosti odráža blízkosť Slovenska k zóne konfliktu a jeho strategický záujem na udržaní regionálnej stability.

Intervencia Donalda Tuska, bývalého predsedu Európskej rady, však zdôrazňuje význam morálnej jasnosti a jednoznačného odsúdenia agresie. Tuskovo tvrdenie, že o základnej otázke obete verzus agresia nemožno rokovať, rezonuje so širšími zásadami medzinárodného práva a ľudských práv.

Rozdielne perspektívy, ktoré vyjadrili predsedovia vlád Vyšehradskej skupiny, zdôrazňujú zložitosť a výzvy spojené s riešením ukrajinskej krízy v regionálnom kontexte. Hoci solidarita medzi krajinami Vyšehradskej skupiny zostáva prvoradá, rozdielnosť prístupov odráža širšiu geopolitickú dynamiku a národné záujmy.

Okrem toho nezhody v rámci Vyšehradskej skupiny zdôrazňujú širšie výzvy, ktorým čelí európska jednota a súdržnosť tvárou v tvár vonkajším hrozbám. Keďže ruská agresia voči Ukrajine neutícha, Vyšehradská skupina čelí kritickej skúške svojho kolektívneho odhodlania a záväzku dodržiavať zásady zvrchovanosti, územnej celistvosti a medzinárodného práva.

Záverom možno konštatovať, že rozdielne názory predsedov vlád Vyšehradskej skupiny zdôrazňujú zložitosť riešenia ukrajinskej krízy v regionálnom kontexte. V súvislosti s vývojom konfliktu sa vyšehradské krajiny musia usilovať o zmierenie svojich rozdielov a pracovať na jednotnej reakcii, ktorá by podporovala hodnoty mieru, demokracie a ľudských práv v Európe i mimo nej.

Autor: Radim Vesely