Ruská invázia na Ukrajinu mala prebehnúť rýchlo a jej výsledkom malo byť dosadenie bábkovej vlády v Kyjeve. Konflikt sa však vlečie už dva roky a podľa všetkého ešte hodnú chvíľu potrvá. Rozhodujúce bude, ako sa k celej veci postaví Západ.

Po rozhovore amerického novinára Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom je zrejmé, že v geopolitickom nazeraní na svet sa v prípade hlavy ruského štátu nič nezmenilo. Azda jediný rozdiel je v tom, že vládca Kremľa už od minulého roka nepoužíva eufemizmus „špeciálna vojenská operácia“, ale pomenúva veci pravým menom: hovorí o vojne.

Prekvapenému Tuckerovi urobil Putin hneď na úvod interview historický exkurz siahajúci až do raného stredoveku. Dozvedeli sme sa, že „Ukrajina je umelý štát vytvorený z vôle Stalina“, a preto nemá nárok na samostatnú existenciu. Napokon, ako umelý štát by sa tak či tak rozpadla. Západ v podstate donútil Rusko zaútočiť na Ukrajinu a cieľom Moskvy je „denacifikácia“ Ukrajiny, atď. Nezaznelo teda nič, čo by sme už nepočuli…

Ťažko povedať, na základe čoho si šéf Kremľa osobuje právo rozhodovať o osude iných, no ak by si podobným spôsobom začali aj ostatné národy uplatňovať právo na svoje „historické“ územia, Európa by nebola mierovým kontinentom, ale premenila by sa na dejisko permanentných vo­jen.

Ťažko povedať, na základe čoho si šéf Kremľa osobuje právo rozhodovať o osude iných, no ak by si podobným spôsobom začali aj ostatné národy uplatňovať právo na svoje „historické“ územia, Európa by nebola mierovým kontinentom, ale premenila by sa na dejisko permanentných vo­jen.

Putin však ani zďaleka nie je jediný, kto zostal „zaseknutý“ kdesi v minulosti. Ak chce niekto vedieť, čo si ruské politické elity skutočne myslia o vojne na Ukrajine a celkovo o nás, tak by si mal pozrieť aspoň kúsok z diskusnej relácie, ktorú moderuje Vladimir Solovjov na stanici Rossija 1. Tento hlavný propagandista Putinovho režimu vo svojich nenávistných výlevoch útočí na všetko neruské a hrozí vojnou celému Západu.

„Nemali by sme sa hanbiť za náš imperializmus, ale za jeho nedostatok. Sme veľké impérium a podľa toho by sme sa mali správať,“ hromžil z obrazovky nedávno Solovjov.

Nuž, rozlohou je Rusko nepochybne veľmocou, no počtom obyvateľom ho predbehli aj krajiny ako Bangladéš, Brazília či Nigéria. Nehovoriac o jeho chabom ekonomickom „výtlaku“. Krajinu, ktorej podiel na svetovej ekonomike predstavuje iba 1,8 % HDP, len ťažko možno považovať za superveľmoc. Problém je, že samotní Rusi to vidia inak. Moskva vlastní atómový arzenál, a to mení situáciu.

V Rusku sa teda nič tak skoro nezmení a dvojnásobne nie, pokiaľ na čele tejto krajiny bude stáť Putin.

Čo sa však môže zmeniť, je prístup EÚ a USA k vojenskej pomoci Ukrajine. Naše vajatanie už stálo množstvo životov na ukrajinskej strane.

Ak by americký prezident Franklin D. Roosevelt na začiatku druhej svetovej vojny váhal s vojenskou pomocou Winstonovi Churchillovi, ktorý ho o ňu žiadal, tak je takmer isté, že Veľká Británia a s ňou i celá Európa by sa dostali pod nacistické jarmo.

Šéfka dánskej vlády Mette Frederiksenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ukázala, ako sa to robí: Kodaň daruje Kyjevu všetko svoje delostrelectvo, pretože vie, že na Ukrajine je potrebné. Mimochodom, Mette Frederiksenová šéfuje sociálnym demokratom…

Zdroj: https://nazory.pravda.sk