Štáty Vyšehradskej štvorky (V4) by mali aktívnejšie spolupracovať. Spája ich viac ako politický dialóg. Uviedol to minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 33. výročia založenia V4, ktoré pripadá na 15. februára.

Vyšehradská štvorka podľa ministra dokázala, že vie byť relevantným hlasom presadzujúcim regionálne záujmy v Európskej únii i vo svete. „Vyšehradská štvorka je unikátny projekt, ktorý nám dokázal pomôcť pri zásadných krokoch, ako bola integrácia do EÚ, Aliancie alebo tiež začlenenie do schengenského priestoru a v mnohých ďalších dôležitých rozhodnutiach, kde sme spoločne vystupovali ako silný partner s medzinárodným uznaním,“ povedal Blanár.

To, že V4 spája viac ako len politický dialóg, podľa neho dokazuje aj najnovšie európske hlasovanie, keď všetky štyri štáty hlasovali proti alebo sa zdržali, a tým nesúhlasili s povinnými kvótami na nelegálnych migrantov. Šéf diplomacie poukázal na to, že Česko, Maďarsko a Poľsko patria medzi najdôležitejších hospodárskych partnerov SR. „Je dôležité spájať sa v témach, v ktorých máme spoločné názory, ako je práve nelegálna migrácia alebo napríklad oblasť poľnohospodárstva, energetiky či infraštruktúry,“ skonštatoval.

Významnou súčasťou V4 je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol z iniciatívy SR v roku 2000 s cieľom pomáhať v rozvoji regionálnej spolupráce, pripomenul Blanár. Tvrdí, že fond podporil a financoval granty, štipendiá a rezidenčné programy pre projekty v oblastiach vedy, umenia a vzdelávania v celkovej hodnote 127,5 milióna eur. Podporili sa projekty v rámci V4, širšieho regiónu krajín západného Balkánu a Východného partnerstva.

Vyšehradská štvorka vznikla 15. februára 1991 prijatím Vyšehradskej deklarácie ako Vyšehradská skupina zložená z vtedajšieho Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska. V súčasnosti združuje viac ako 64 miliónov obyvateľov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Aktuálne predsedajúcou krajinou je Česká republika.

Zdroj: cas.sk