V marci 2023 prišla Európska rada na podnet Litvy s iniciatívou dodať Ukrajine do roka 1 milión nábojov.

Pochopenie Európskej únie, že Ukrajina naliehavo potrebuje rozšíriť dodávky zbraní a munície na boj proti ruskej agresii, potvrdil predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý uviedol, že EÚ by mala plniť svoje vlastné záväzky.

Povedal to v utorok v Štrasburgu na zasadnutí Európskeho parlamentu počas kľúčovej rozpravy o výsledkoch mimoriadneho európskeho samitu z 1. februára.

„Veľmi dôležitou témou na nasledujúce mesiace je vojenská podpora Ukrajiny. Kyjevu sme sľúbili 1 milión nábojov – a tento zásadný sľub musíme splniť,“ povedal Charles Michel.

Upozornil tiež na potrebu reformovať Európsky mierový fond, ktorý sa už aktívne využíva na pomoc Ukrajine.

To si podľa úradníka vyžiada ďalšie investície, ale umožní to podporiť celoeurópsku obranu,

„Cítime potrebu reformovať tento mechanizmus na základe návrhov, ktoré predložila vysoká predstaviteľka EÚ, a rozhodli sme sa, že v tejto veci dosiahneme vážny pokrok,“ povedal predseda Európskej rady.

Ďalšou témou, o ktorej sa viackrát diskutovalo aj v múroch Európskeho parlamentu, je využitie zmrazených ruských finančných zdrojov v záujme obnovy Ukrajiny.

„Lídri EÚ dosiahli v tejto otázke významný pokrok a poverili ministrov financií, aby pokračovali a dokončili prácu na tejto dôležitej téme. Nesmieme sa vzdať, musíme urobiť všetko pre to, aby sme Rusku zabránili obchádzať naše sankcie,“ dodal Charles Michel.

Pokiaľ ide o iniciatívu dodať Kyjevu milión nábojov, realizácia tohto návrhu odhalila úzke miesta v európskom obrannom priemysle.

Podľa vysokej predstaviteľky EÚ bude Ukrajina do konca marca 2024 schopná dostať len 520 000 nábojov (52 % svojich záväzkov).

Do konca roka sa však EÚ chystá dodať Ukrajine ďalších viac ako 600 tisíc kusov munície. To znamená, že ukrajinská strana dostane viac ako sľúbený jeden milión nábojov západného typu.

Je dôležité poznamenať, že s nástupom ruskej vojenskej agresie v plnom rozsahu Ukrajina nabrala kurz na úplný prechod na západné náboje kalibru 155 mm a 120 mm.

Delostrelectvo zohráva v súčasnej rusko-ukrajinskej vojne jednu z rozhodujúcich úloh. Moskva, ktorá má prevahu v počte granátov, postupuje s využitím taktiky „palebného valu“.

Podľa Michela má európsky obranný priemysel dostatočné kapacity na plnenie objednávok, pričom väčšina produkcie sa vyváža do tretích krajín.

Borel sa domnieva, že najlepším riešením v súčasnej situácii je presmerovanie takýchto výrobkov na Ukrajinu.

Vysoká predstaviteľka EÚ tiež navrhla vytvorenie fondu vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 20 miliárd EUR v rámci Európskeho mierového nástroja na nasledujúce štyri roky (5 miliárd EUR ročne).

Tieto prostriedky by sa mali použiť na kompenzáciu členských štátov za priame dodávky zbraní na Ukrajinu, ako aj na urýchlenie rozvoja európskeho obranného priemyslu, na zachovanie európskej bezpečnosti a na zabezpečenie toho, aby Ukrajina mala potrebné zbrane a muníciu.

„Vieme, že na fronte prebiehajú prudké boje, že naši ukrajinskí priatelia naliehavo potrebujú viac munície a že sme ešte ďaleko. Od začiatku sme však tiež vedeli, že cieľ stanovený v minulom roku bol veľmi ambiciózny,“ povedal Borel.

Uviedol, že na posilnenie celoeurópskej priemyselnej a technologickej základne v sektore obrany musí EÚ „prejsť z núdzového režimu, v ktorom sme boli posledné dva roky, na dlhodobý prístup“.

Borel uviedol, že o niekoľko týždňov bude v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou predstavená nová európska obranná priemyselná stratégia.

„Európania si musia uvedomiť, že v súčasnosti žijeme vo veľmi nebezpečnom svete, a aby sme mohli čeliť týmto výzvam, musíme posilniť priemyselný a technologický základ našej kolektívnej obrany,“ uzavrel európsky diplomat.

Autor: Jozef Kovac