Zmeny v novele Trestného zákona, ktoré v druhom čítaní predložila koalícia, reagujú na výhrady odborníkov, Európskej komisie, ako aj na návrhy opozičných strán, napríklad KDH.

V pléne Národnej rady (NR) SR to v stredu vyhlásil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Pozmeňujúce návrhy sú súčasťou spoločnej správy parlamentných výborov, predložil ich na ústavnoprávnom výbore poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD).

Spoločná správa výborov obsahuje podľa Suska úpravu jednotlivých rozsahov výšky škôd tak, ako o nich diskutoval aj parlament. Upravili sa ustanovenia pri niektorých drogových trestných činoch, podľa Suska je to reakcia na požiadavku koaličných partnerov. „Upravili sa niektoré výšky alebo množstvá v otázkach týchto trestných činov,“ povedal minister s tým, že pokiaľ by došlo k zhode v NR SR, je pripravený reagovať ešte cez pozmeňujúce návrhy v pléne.

V druhom čítaní sa podľa Suska upravili aj otázky týkajúce sa obhajobných práv. Ozrejmil, že do znenia návrhu vrátili ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nad určitú hranicu hornej trestnej sadzby bude povinné ukladať trest odňatia slobody, aby nemohlo dochádzať k samostatnému uloženiu niektorých alternatívnych trestov. Upravili aj rozsah trestnej sadzby pri najčastejšie páchaných trestných činoch.

V spoločnej správe výborov koalícia reaguje na pripomienky Európskej prokuratúry i Generálnej prokuratúry SR z hľadiska úpravy paragrafov týkajúcich sa korupcie či poškodzovania záujmov EÚ. Upravila sa aj lehota na podanie dovolania v prospech i neprospech obvineného. Pri pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu reagovala koalícia na výhrady Európskej komisie.

Minister takisto v diskusii zopakoval hlavné zmeny, ktoré prináša novela. Ide o zosúladenie trestných sadzieb, zvyšuje sa horná hranica peňažného trestu. Zmeny sa týkajú aj časti o ambulantnej forme ochranného liečenia. Zopakoval tiež, že v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov sa navrhuje koncepčná úprava zoznamov poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny.

V súvislosti so zámerom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry Susko poznamenal, že tento inštitút je zavedený nesystémovým spôsobom a keďže sa na jeho čelo postavil dlhoročný politik, spolitizoval sa a nevykazuje známky nestranného a nezaujatého rozhodovania. Zopakoval, že právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má zveriť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Generálny prokurátor Maroš Žilinka už podľa Suska zriadil pracovnú skupinu, ktorá pripravuje prerozdelenie agendy.

Zdroj: cas.sk