Geopolitický dôsledok januárových volieb na Taiwane uvidíme až neskôr. Karty môže ešte do veľkej miery zamiešať prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Adapt Institute je slovenský analytický think-tank, ktorý sa zaoberá obrannou a bezpečnostnou politikou so špecifickým zameraním na strategické adaptácie.

Obyvatelia Taiwanu si v sobotu 13. januára volili nového prezidenta, viceprezidenta aj zloženie parlamentu. Hlavnými súpermi boli konzervatívnejšia strana Kuomintag (KMT), ktorá podporuje zlepšenie vzťahov s Čínou, a stredoľavá Demokratická progresívna strana (DPP).

Tá je pri moci nepretržite posledných osem rokov a voči Číne sa vymedzuje asertívnejšie. V zahraničnej oblasti presadzuje ideu nezávislejšej politiky založenej na spolupráci so Spojenými štátmi.

Vyhral progresívny kandidát

Lídrom prezidentských predvolebných prieskumov bol kandidát DPP Laj Čching-te, známy aj ako Wiliam Laj. Porazeným opozičným kandidátom za KMT bol Hou You-yi, ktorý tvrdil, že posilnenie ekonomických väzieb s Čínou je najlepší spôsob ako zachovať mier.

Laj sa napokon skutočne stal prezidentom. Posledné štyri roky pracoval ako viceprezident po boku prezidentky Cchaj Jing-wen. Predstavuje tak záruku kontinuity v doterajšej politike ostrova, ktorá by mala byť založená na budovaní silnejších vzťahov najmä s demokratickými krajinami na čele so Spojenými štátmi a na diverzifikácii obchodu.

Lajovo víťazstvo však skomplikoval fakt, že v parlamentných voľbách jeho DPP nezískala väčšinu. Bude si preto musieť hľadať koaličného partnera, napríklad v podobe Taiwanskej ľudovej strany (TPP), ktorá sa na politickom spektre hýbe niekde medzi KMT a DPP a zdôrazňuje potrebu udržiavania vyvážených vzťahov so Spojenými štátmi aj s Čínou.

Riziko celosvetového konfliktu

Taiwan, v ktorom žije približne 23,5 milióna obyvateľov, je známy svojim sporným politickým statusom. Od 40. rokov minulého storočia je síce de facto nezávislý, no podľa rétoriky Číny ide len o odštiepeneckú provinciu, ktorá má patriť pod výlučnú kontrolu Pekingu.

Ostrov v Tichom oceáne, vzdialený od čínskej pevniny viac ako 150 kilometrov, sa však identifikuje ako samostatný štát s vlastnou ústavou a demokraticky volenými zástupcami. V poslednom období Čína čoraz dôraznejšie hovorí o svojom nároku na územie Taiwanu. Výsledok volieb tak môže zásadne ovplyvniť bezpečnosť v ázijsko-tichomorskom regióne.

Akákoľvek eskalácia vzťahov medzi Čínou a Taiwanom predstavuje riziko, že konflikt prerastie do celosvetových rozmerov. Región je totiž dôležitou zónou vplyvu aj pre Spojené štáty, ktoré majú svoje námorné a letecké základne rozmiestnené od Austrálie až po Japonsko. Nový taiwanský prezident tak bude zohrávať kľúčovú úlohu aj pri ďalšom formovaní vzťahov medzi Taiwanom, Pekingom a Washingtonom.

Otázka vzťahu medzi Taiwanom a Čínou dominovala celému predvolebnému obdobiu. Peking, ale aj strana KMT sa o týchto voľbách často vyjadrovali ako o voľbe medzi vojnou a mierom. Hou vo svojej kampani zdôrazňoval, že hlas pre DPP znamená „vyslanie všetkých obyvateľov na bojisko,“ pretože výhra Laja bude začiatkom vojny s Čínou.

Ekonomický nátlak

Dôvodom, prečo ekonomika Taiwanu stagnuje, je podľa KMT práve nedostatočne silný vzťah s Čínou. Export tovarov z Taiwanu do Číny v posledných rokoch klesol, no Čína napriek tomu zostáva hlavným a najdôležitejším obchodným partnerom Taiwanu. Podľa údajov taiwanskej vlády bol obchod medzi dvoma krajinami v roku 2022 vyčíslený na 205,11 miliardy dolárov.

Peking si svoje ekonomické postavenie vo vzťahu k Taiwanu dobre uvedomuje a svoju silu dlhodobo využíva na dosahovanie vlastných záujmov. V roku 2019 zakázal čínskym turistom návštevu Taiwanu. Neskôr, v roku 2021 začal pokutovať taiwanské spoločnosti pôsobiace v Číne a zakázal aj dovoz ovocia či rýb z ostrova.

Ekonomický nátlak sa vyostril najmä počas predvolebnej kampane. Čína ohlásila rozsiahle vyšetrovanie taiwanských obchodných praktík. V decembri Peking rozhodol, že Taiwan nespravodlivo uvalil obchodné bariéry na viac ako dvetisíc čínskych výrobkov.

Čínska vláda to označila za porušenie obchodnej dohody a pozastavila daňové úľavy na dovoz 12 chemikálii z Taiwanu. Tieto taktiky Čína využívala na zvýšenie nedôvery taiwanských voličov k prozápadne orientovanej DPP, v nádeji, že sa priklonia k strane KMT, ktorá má s Čínou priateľské vzťahy.

Znepokojivé balóny

Taiwanské ministerstvo obrany zároveň nedávno upozornilo na čínske balóny, ktoré boli pozorované nad územím ostrova len pár dní pred konaním dôležitých volieb. Podľa údajov ministerstva, od decembra minulého roka Čína vypustila už takmer 20 balónov lietajúcich vo vysokej nadmorskej výške. Balóny prechádzali centrálnou líniou Taiwanského prielivu, mnohé leteli ponad samotný Taiwan

Úrady zaznamenali prelet troch balónov aj ponad dôležité vojenské základne. Tajpej poukazuje na ohrozovanie bezpečnosti civilného letectva, no Čína akékoľvek dohady o hrozbách pre medzinárodné civilné letectvo odmieta. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že tieto aktivity nijako nesúvisia so zahraničnými záležitosťami Číny.

Čínske balóny začali vzbudzovať pozornosť už vo februári roku 2023, keď Spojené štáty zostrelili balón, ktorý prelietal vzdušným priestorom ponad americké teritoriálne vody. Pentagon vtedy hovoril o špionážnom balóne, ktorý dokáže zhromažďovať spravodajské informácie.

Úrady v Pekingu popierajú, že balóny používajú na špionážne účely a uviedli, že išlo len o meteorologický balón, ktorý sa odklonil od dráhy letu. Súčasný zvýšený výskyt balónov, čínskych bojových lietadiel, prieskumných dronov a námorných lodí v okolí územia Taiwanu znepokojoval globálnych expertov aj taiwanské úrady.

Manipulácie nezabrali

Tajpej obvinil Peking z vedenia psychologickej vojny a snahy ovplyvniť výsledok sobotňajších volieb s využitím vojenskej hrozby, diplomatického nátlaku, no najmä šírením dezinformácii a deepfake príspevkov.

Nateraz sa však zdá, že čínske manipulatívne taktiky na taiwanských voličov nestačili. Zverejnené volebné výsledky ukázali jednoznačné víťazstvo demokratického kandidáta Williama Laja, ktorý získal 40-percentnú podporu.

Predpoklady, že víťazstvo kandidáta DPP bude viesť k zvyšovaniu napätia medzi ostrovom a pevninskou Čínou, sa Laj snažil upokojiť vo svojom prvom príhovore k občanom. Hovoril o spolupráci medzi Taiwanom a Čínou, ktorá by mala byť založená na dôstojnosti a rovnocennosti. Zdôrazňoval aj zachovanie mieru v regióne.

Odmietavý postoj Pekingu k víťazovi volieb naznačuje, že ďalší vývoj vzájomných vzťahov je zatiaľ otázny. Ak by sa Čína skutočne rozhodla tvrdšie zasiahnuť proti Taiwanu, utrpel by nielen samotný ostrov ale aj celá globálna ekonomika.

Trump môže zamiešať karty

Takmer polovica svetových kontajnerových lodí každoročne prepláva cez Taiwanský prieliv, ktorý je dôležitým uzlom pre medzinárodný obchod. Taiwan je tiež významným producentom polovodičov, ktoré sa využívajú v autách, telefónoch či chladničkách. Akékoľvek narušenie produkcie a svetových dodávok by paralyzovalo celý globálny trh.

Hoci bol odlišný postoj oboch strán a ich kandidátov k Pekingu dôležitý, prieskumy dlhodobo naznačovali, že výsledok volieb z veľkej časti rozhodnú bežné problémy obyvateľov akými sú inflácia, zvyšovanie cien, nedostupné bývanie či energetická bezpečnosť.

Riešenie domácich aj zahraničných otázok môže však komplikovať fakt, že víťazná strana v prezidentských voľbách nemá väčšinu v parlamente. Dokonca to vyzerá tak, že v týchto voľbách nezískala väčšinu žiadna politická strana.

Odborníci a analytici sa však zhodujú, že vláda, v ktorej sa strany budú deliť o legislatívnu a exekutívnu moc, môže byť pre Taiwan v súčasnosti najlepším riešením. Rovnováha strán vo vládnutí by mohla krajine pomôcť opäť naštartovať ekonomiku a zároveň udržať mierové vzťahy s Čínou.

Ozajstný geopolitický dôsledok januárových volieb na Taiwane uvidíme až neskôr. Svoje nové vedenie si v roku 2024 zvolia aj Spojené štáty. Karty môže ešte do veľkej miery zamiešať prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa.

Zdroj: https://www.aktuality.sk