Dlhy nemocníc sú hrôzostrašnou súčasťou slovenského zdravotníctva. Zariadenia poskytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť dlhujú svojim dodávateľom tovarov a služieb, neplatia odvody Sociálnej poisťovni a evidujú aj postúpené záväzky voči novým veriteľom. Celkovo dlhujú štátne nemocnice svojim veriteľom 666 miliónov eur.

Štátne, univerzitné a fakultné nemocnice sú kritickou infraštruktúrou a zároveň by mali byť aj výkladnou skriňou slovenského zdravotníctva. Vzdeláva sa v nich zdravotnícky personál, vytvárajú priestor pre vedu a výskum, zabezpečujú najzložitejšie medicínske výkony a garantujú základnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Najviac zadlžená je najväčšia z nich – Univerzitná nemocnica Bratislava s dlhom 207 miliónov eur. Nasleduje Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice so 114 a Univerzitná nemocnica Martin s 87 miliónmi eur.

Platby zo zdravotného poistenia v mnohých prípadoch nepokrývajú nemocniciam ani náklady na zdravotnícky materiál potrebný na operáciu. Pri niektorých pacientoch nemocnica už vopred vie, že pre ich vyliečenie pôjde do mínusu. V platbe za takúto operáciu nie je zahrnutá cena za ľudskú prácu, prevádzku budovy a už vôbec nie sú zahrnuté prostriedky na investície.

Niektoré nemocnice musia dávať až 90 percent z rozpočtu iba na mzdy. Riešením mal byť tzv. systém DRG, ktorý by nastavil medicínsky oprávnené náklady, a tomu by sa následne prispôsobil rozpočet. Zavedenie systému sa však rozhodlo ministerstvo zdravotníctva odložiť, pretože mu chýbajú dáta, ktoré mal rezort zozbierať. Systém DRG je úhradový mechanizmus, ktorý určuje cenu za jednotlivé operácie.

Neplatia ani odvody

Dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni rastú čoraz rýchlejšie. Ku koncu októbra 2023 dosiahli 394 miliónov eur, za desať mesiacov 2023 tak stúpli o 176,6 milióna eur. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až október 2023. Ak by nemocnice uhradili všetky svoje dlhy voči Sociálnej poisťovni, pokryli by sa tým výdavky na rodičovské dôchodky. Sociálna poisťovňa totiž za desať mesiacov tohto roka vyplatila rodičovské dôchodky v sume 285 miliónov eur. Najvýraznejšie sa voči Sociálnej poisťovni zvyšujú dlhy štátnych nemocníc. Ku koncu októbra 2023 predstavovali 363 miliónov eur, pričom len oproti septembru vzrástli takmer o 29 miliónov eur. Sociálne odvody za svojich zamestnancov ku koncu októbra neplatilo 15 zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a rezortov obrany a vnútra.

Tretia najväčšia štátna nemocnica

Prvou lastovičkou hroziaceho úpadku je však rozhodnutie súdu o exekúcii tretej najväčšej štátnej nemocnice – Fakultnej nemocnice J. A. Reimana Prešov. Minulý týždeň banskobystrický súd rozhodol o tom, že exekútor môže nemocnici zablokovať účty a následne by ho museli žiadať o uvoľnenie každej potrebnej platby. To znamená, že jedine exekútor by mohol uvoľniť financie na zdravotnú starostlivosť a aj to len v prípade, ak sa rozhodne, že daný výdavok súvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. „Tento proces môže výrazne obmedziť chod nemocnice a zároveň ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí ministerstvo. O tom, že prešovská nemocnica sa napriek tomu dostane do exekúcie, rozhodli súdy.

Dôvodom sú dlhy voči dodávateľom. Aktuálny dlh nemocnice po lehote splatnosti je viac ako 76 miliónov eur a tvoril sa dlhodobo. Nemocnica sa sama s dlhmi vyrovnať nevie, lebo platby od poisťovní podľa nemocnice nie sú také vysoké, aby vedela zaplatiť dodávateľom. Prešovská nemocnica bola v poslednom kole oddlžovania, ale tvrdí, že nie všetci veritelia sa prihlásili. Zaujímavosťou je, že vedenie nemocnice len nedávno vymenila ministerka Zuzana Dolinková (Hlas), novým riaditeľom sa stal Juraj Smatana.

To, že sú miliónové dlhy bežnou súčasťou slovenských nemocníc, vie aj Európska komisia (EK), ktorá podala žalobu na Slovenskú republiku. Predmetom uvedeného konania je nesplnenie povinnosti tým, že štát nezabezpečil, aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 kalendárnych dní, a tým, že tento stav pokračuje. „Pokiaľ ide o Slovensko, komisia sa obracia na súdny dvor z dôvodu výrazných oneskorení verejných nemocníc s platbami ich dodávateľom,“ potvrdila EK s tým, že ide o situáciu z roku 2017. Odvtedy však neplatenie faktúr v slovenských nemocniciach pokračuje.

Na vine je štát

Nemocnica upozorňuje, že sa zo systémových dôvodov s dlhmi nevie ich zvládnuť, keďže platby zdravotných poisťovní neodzrkadľujú reálnu hodnotu výkonu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spotrebu, ktorá sa na ňu vynaloží. Zdravotné poisťovne však vinu odmietajú a zdôrazňujú, že nie sú zodpovedné za hospodárenie nemocníc.

„Platby poisťovní vychádzajú z dostupných zdrojov. Na nedostatočné financovanie upozorňujeme dlhodobo. Zároveň je nefér, aby poistenci niesli riziko obmedzenia zdravotnej starostlivosti z dôvodu nedostatočného financovania sektora,“ upozornil Matej Štepiansky, PR špecialista súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera.

Zdôraznil, že už dnes smeruje do nemocníc takmer 50 percent všetkých zdrojov v zdravotníctve, preto ďalší nárast prostriedkov na úkor iných typov starostlivosti už nie je možný. „Štát je vlastníkom nemocníc prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, ktoré má zároveň vplyv na financovanie a riadenie sektora, ako aj legislatívu v zdravotníctve. Všetky karty teda majú v rukách volení zástupcovia a úradníci. Súčasná situácia je výsledkom ich rozhodnutí. Nesmieme zabudnúť, že zadlžovanie je problémom predovšetkým štátnych nemocníc a je cyklický, teda opakuje sa už desiatky rokov,“ zdôraznil Štepiansky.

Mal ich chrániť zákon

Nemocnice mal pred exekúciami chrániť zákon. Bývalá vláda tak chcela zabrániť tomu, že by dlhy nemocníc ohrozili poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (bývalé OĽaNO) ešte v novembri 2020 presadil v parlamente novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorou sa majetok všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vylúčil z exekúcií. Ide o prípady, ak by exekúcia tohto majetku a finančných prostriedkov poskytovateľov ohrozila práva a povinnosti pacientov.

Prešovská nemocnica však dostane pomocnú ruku od štátu. „Ministerstvo zdravotníctva má k dispozícii zostatok štátnych finančných aktív v sume 174,78 milióna eur, ktorý môže využiť na úhradu omeškaných platieb voči Sociálnej poisťovni, pri zohľadnení rovnakého princípu veku pohľadávky. Ďalšie zdroje pôjdu z navýšeného verejného rozpočtu pre zdravotníctvo,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Vláda však bude mať v druhej polovici januára možnosť priamo v regióne riešiť problém zadlžených nemocníc. Sama ministerka Dolinková vyhlásila, že situáciou sa bude zaoberať na výjazdovom rokovaní vlády v Prešove. Aj rezort potvrdil, že Dolinková o situácii diskutovala s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) a riaditeľom prešovskej nemocnice Smatanom.

Nemáme, nedá sa

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica pre Pravdu priznala, že príjmy zo zdravotných poisťovní ako majoritný zdroj ich financovania nepokrývajú náklady, ktoré sú nevyhnutné na pokrytie rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Ostatné, doplnkové príjmy, ktorými sú hlavne nájmy, podnikateľská činnosť a nadštandardné služby, nie sú v postačujúcej výške na vykrytie vznikajúcej straty. Na druhej strane náklady, ktoré poskytovateľ svojou činnosťou vytvára, sú jednak ovplyvňované legislatívnou, napríklad mzdy a energie, alebo závisia od cenovej politiky dodávateľov, ktorú do značnej miery ovplyvňuje aj veľkosť trhu na Slovensku,“ ozrejmila hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.

Veľkú úlohu hrá aj rozsah a náročnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti konkrétnym poskytovateľom. „Táto situácia je veľmi podobná vo všetkých koncových nemocniciach. Spolu s historickým investičným dlhom sa tak navyšuje aj dlh každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ dodala.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská priblížila, že na hospodárenie nemocnice pôsobí niekoľko faktorov, a to napríklad medziročné nárasty miezd, úhrady od poisťovní, nárast nákladov na prevádzku, starý dlh a s ním súvisiace penále, ako aj investičný dlh. „Univerzitná nemocnica Bratislava okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť na jednotlivých pracoviskách podmienky pre vedu a výskum, zároveň sa stará aj o študentov,“ zdôraznila a dodala, že aktuálne záväzky UNB voči dodávateľom po aj v lehote splatnosti sú v hodnote takmer 75 miliónov eur.

Chronické ochorenie zadlžovania sa

Podľa analytika inštitútu INESS Mateja Bártu je zadlžovanie nemocníc chronickým ochorením slovenského zdravotníctva. „Úplným jadrom problému je zvyšovanie dopytu po zdravotnej starostlivosti, ktorý nikto za posledné roky neriešil. Navyše, napriek tomu, že starne populácia, naďalej fungujeme v režime takmer všetko takmer každému a takmer bezplatne, v dôsledku čoho musí systém vyprodukovať čoraz viac zdravotnej starostlivosti, čo následne vytvára tlak aj na financie,“ upozornil Bárta.

Súčasná neefektivita je zároveň do značnej miery podporovaná samotným štátom, ktorý nemocnice opakovane oddlžuje, pričom posledné oddlženie bolo v júli 2023. To podľa neho vytvára dva efekty – prvým z nich je legitimizácia samotného oddlžovania ako nástroja na zakrývanie problému. „Politici síce povedia, že teraz je to poslednýkrát a v budúcnosti to už určite nebude potrebné, ale ide už skôr o povinnú jazdu sprevádzajúcu každú finančnú injekciu, ktorú nemocnice dostanú,“ ozrejmil Bárta. Zatiaľ čo súkromníci riadia svoje nemocnice ako sieťové holdingy, štátna nemocnica funguje samostatne. Vo svete je bežná obložnosť nemocničných lôžok na úrovni 90 percent – na Slovensku sú lôžka podľa Národného centra zdravotníckych informácií zaplnené zhruba na 60 percent. Pridlhý je aj priemerný čas hospitalizácie, pričom v nemocniciach riešia veci, ktoré by sme vedeli riešiť v jednodňových chirurgiách a v ambulanciách.

Druhým efektom je podľa Bártu dosah na samotné nemocnice. „Keď vidia, že v minulosti za neriešenie problému prakticky neboli potrestané a problém niekto ,vyriešil‘ za ne,“ ozrejmil. V minulosti sa liberáli z SaS zasadzovali o pokuty pre riaditeľov nemocníc, ktorých zariadenia by končili v dlhoch. No ani po troch rokoch pri moci sa toto nariadenie presadiť nepodarilo.

„Keďže je slovenské zdravotníctvo do veľkej miery riadené štátom, je rýchlosť zavedenia potrebných opatrení otázkou politickej vôle a prioritizácie. V scenári, kde by sa vláda rozhodla, že zdravotníctvo je prioritou a spraví všetko pre zlepšenie súčasného stavu, by k zlepšeniu situácie mohlo dôjsť pomerne rýchlo,“ podotkol Bárta. Zároveň však skonštatoval, že aj tak je to beh na dlhé trate, pretože najskôr musia prebehnúť diskusie so zo zaujatými stranami, zákony by museli prejsť pripomienkovaním, istý čas zaberie implementácia prípadných opatrení a nejaký čas potrvá, kým sa efekt dostaví.

„Optimalizácia siete nemocníc sa začala ešte v roku 2018 (pod názvom stratifikácia, pozn. red.) a dnes, prakticky o šesť rokov neskôr, stále nie je dokončená. A to ide len o jednu reformu,“ uzavrel.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk