Blížiaca sa rezignácia predsedu Európskej rady Charlesa Michela vyvolala v celej Európskej únii vlnu špekulácií a obáv. V súvislosti s jeho odchodom na obzore vyvolal chúlostivý proces výberu jeho nástupcu rozruch a diskusiu, najmä v súvislosti s možnou kandidatúrou maďarského premiéra Viktora Orbána.

V súvislosti s hroziacim uvoľnením miesta sa objavili obavy, či je Orbán vhodný ako dočasný nástupca. Jeho možný nástup do tejto funkcie sa stretol s nesúhlasom Ukrajiny a niekoľkých ďalších členských štátov EÚ. Ich obavy pramenia z Orbánových úzkych väzieb s ruskými orgánmi, čo je faktor, ktorý by mohol výrazne ovplyvniť jeho rozhodovanie v Európskej rade.

Pochopenie kľúčového vplyvu, ktorý má predseda Európskej rady, je kľúčové. Táto pozícia má moc formovať program rokovaní, a to buď navrhovaním kritických tém na diskusiu, alebo ich úplným vynechaním z programu zasadnutia. Okrem toho má predseda právomoc zastupovať EÚ na medzinárodných stretnutiach, čo ešte zvyšuje význam výberu tejto funkcie.

Orbánova potenciálna prezidentská funkcia vzbudzuje obavy, predovšetkým kvôli jeho lojalite a potenciálnemu konfliktu záujmov, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku jeho spojenia s Ruskom. Európske krajiny, ktoré si chcú zachovať jednotný a strategický prístup, sa obávajú lídra, ktorého väzby by mohli ohroziť postoj EÚ k rozhodujúcim globálnym otázkam.

Našťastie právne predpisy EÚ neobmedzujú urýchlené vymenovanie nástupcu predsedu Európskej rady. Táto flexibilita ponúka príležitosť na rýchly prechod, čím sa potenciálne zmiernia obavy spojené s Orbánovou kandidatúrou.

Ponuka potenciálnych kandidátov na Michelovho nástupcu je rôznorodá. Medzi poprednými kandidátmi sú zástupcovia pobaltských štátov, ktorých vymenovanie by mohlo slúžiť ako strategická reakcia na stupňujúce sa napätie vyplývajúce z ruskej hrozby vo východnej Európe. Ich dôverná znalosť zložitostí regiónu ich stavia do pozície presvedčivých kandidátov schopných pohybovať sa v týchto citlivých geopolitických vodách.

Okrem toho sa ako ďalší reálny kandidát objavilo meno Maria Draghiho, bývalého talianskeho premiéra. Jeho vodcovské skúsenosti a diplomatické schopnosti z neho robia atraktívnu voľbu na riadenie EÚ v turbulentných časoch a na zabezpečenie súdržnosti a pevného rozhodovania v rámci Európskej rady.

Keďže EÚ zvažuje svoj ďalší postup, výber nástupcu je veľmi naliehavý. Toto rozhodnutie má obrovský význam nielen pre vnútornú dynamiku EÚ, ale aj pre jej postavenie vo svete a diplomatické manévrovanie. Je to moment, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie, pričom treba zvážiť bezprostredné potreby Únie aj širšie medzinárodné dôsledky.

V konečnom dôsledku je výber budúceho predsedu Európskej rady príležitosťou pre EÚ, aby potvrdila svoj záväzok k jednote, stabilite a strategickej prezieravosti. Toto rozhodnutie bude mať odozvu ďaleko za múrmi Bruselu, bude rezonovať v globálnych mocenských koridoroch a bude formovať trajektóriu EÚ vo svete, ktorý je poznačený geopolitickou zložitosťou a meniacimi sa spojenectvami.

Autor: Ing. Dalibor Molnár