Nové ministerstvo, ktoré mala dostať SNS do vienka, zatiaľ nevznikne. Je za tým prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá v utorok vetovala novelu tzv. kompetenčného zákona. Zákon okrem iného riešil aj vznik rezortu pre cestovný ruch a šport. Problémy nenastali pri zriadení nového ministerstva, ale pri „prílepkoch”, ktoré podľa prezidentskej kancelárie zásadne menia pravidlá vymenúvania šéfov dôležitých kontrolných orgánov či riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil, že ak koalícia nebude mať na prelomenie veta potrebný počet hlasov, vznik nového rezortu bude ohrozený. Športové zväzy naďalej veria, že sľúbená podpora pre odvetvie prinesie zlepšenie. Aj keď s oneskorením.

K štrnástim súčasným ministerstvám malo od 1. januára pribudnúť ďalšie – ministerstvo cestovného ruchu a športu. Príslušnú legislatívnu zmenu Národná rada schválila koncom uplynulého roka, ale prezidentka Čaputová novelu vetovala a vrátila ju do parlamentu na prerokovanie. Hlava štátu priblížila, že síce nemá výhrady k zriadeniu samotného rezortu, ale za problémové považuje ostatné časti zákona. Vzniku ministerstva cestovného ruchu a športu sa totiž venuje iba časť z rozsiahleho legislatívneho návrhu.

Najviac výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu vymenúvania a odvolávania predsedov Štatistického úradu (ŠÚ) a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Autori zákona sa podľa prezidentky nevysporiadali s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov vymenúva prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda. Odvoláva sa pri tom na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozdiel medzi týmito dvoma pojmami vysvetlil vo svojom náleze. „Ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s ústavou,” pripomína Čaputová.

Ďalší problém vidí prezidentka v zavedení nových dôvodov, pre ktoré bude možné predsedov týchto dvoch úradov odvolať. Prísť o funkciu by po novom mohli aj preto, že ich konanie „vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch” na výkon funkcie.

„Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek, čím sa fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva,” zdôraznila hlava štátu v stanovisku.

Problematický je podľa nej ešte aj ďalší ústavný aspekt tejto zmeny. Právna úprava je retroaktívna, teda sa môže uplatniť aj na súčasných predsedov ŠÚ a ÚDZS vymenovaných podľa doterajších predpisov.

Zmeny v SIS a pri zbraniach

Čaputová tiež namieta zaradenie SIS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) medzi ústredné orgány štátnej správy.

Zmena zákona podľa nej prebehla bez diskusie a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dosahov na práva a povinnosti dotknutých orgánov v praxi. “Právny poriadok obsahuje stovky zákonov, ktoré odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy napríklad v administratívnych konaniach. Bez riadnej prípravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 bola nevykonateľná,” ozrejmila kancelária prezidentky v stanovisku. Išlo by o nedodržanie lehôt či zákonných povinností.

Ďalšia časť prezidentkiných výhrad sa týka zmien pri licenciách na obchodovanie so zbraňami. Podľa súčasného stavu vydáva tieto povolenia ministerstvo hospodárstva po konzultáciách s ministerstvom zahraničných vecí (MZV) a SIS. Ich prípadné nesúhlasné stanoviská sú pre rezort hospodárstva záväzné, novela kompetenčného zákona však chce zmeniť pravidlá tak, že po novom by záväzné stanovisko poskytovalo už iba ministerstvo obrany. Táto zmena môže podľa prezidentky znamenať ohrozenie verejného záujmu.

„Ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, demokracie a jej ohrození v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZV a SIS. Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadostí o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopoli­tických a bezpečnostných záujmov,” uviedla prezidentka.

Konflikt záujmov

Novelu kompetenčného zákona kritizovali aj opoziční poslanci v pléne parlamentu. Člen Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek poukazoval napríklad na to, že ministerstvo obrany po nadobudnutí právomoci rozhodovať o licenciách sa dostane do konfliktu záujmov. Rezort prevádzkujúci viaceré obranné firmy totiž bude regulovať trh, na ktorom sám súťaží.

„Tým sa vytvára veľký priestor na diskrimináciu proti súkromným výrobcom obrannej techniky. Ak budú v nemilosti vládnej koalície, tá im môže uprieť možnosť predávať polícii či Ozbrojeným silám SR; po novom im tiež môže uprieť licenciu na vývoz za hranice či odobrať povolenie obchodovať ako také,” varoval v decembri Valášek.

V konflikte záujmov by sa mohol ocitnúť aj súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý podľa obchodného registra vlastní podiel na eseročke Liwa Arms Slovakia. Tá sa venuje vývoju a výrobe strelných zbraní. Väčšinovým spoločníkom v nej je firma Liwa Arms owned by Altowaissa investments zo Spojených arabských emirátov.

Ak by kompetenčný zákon vstúpil do platnosti, Kaliňákovo ministerstvo by malo rozhodovať aj o licenciách pre firmu, v ktorej šéf rezortu je spoločníkom. Ministerstvo obrany na otázky Pravdy k možnému konfliktu záujmov do uzávierky neodpovedalo.

SNS je sklamaná, opozícia veto víta

Zriadenie ministerstva na podporu športu a turizmu je dávnou srdcovkou Andreja Danka (SNS). Jeho strana zrejme s prezidentkinho veta nadšená nie je. V stanovisku pre Pravdu SNS skonštatovala, že vo vyhlásení hlavy štátu nie je ani jedno slovo o výhrade vo vzťahu k novému ministerstvu. „Slovenská republika môže v budúcnosti na synergii cestovného ruchu a športu zarábať do štátneho rozpočtu miliardy eur. Veríme, že Národná rada sa pri opätovnom hlasovaní opäť zjednotí v kompetenčnom zákone a bez súhlasu prezidentky tento zákon bude platný a účinný,” odpovedalo tlačové oddelenie SNS.

Parlamentné opozičné strany, naopak, rozhodnutie Čaputovej vítajú. Predseda PS Michal Šimečka vetovanú novelu označil za nebezpečný návrh, ktorý unáša nezávislé inštitúcie. Pripomenul, že prezidentka kritizuje nielen viaceré ustanovenia toho zákona, ale aj spôsob, akým zmeny v zákone prebehli. „Čistky v nezávislých štátnych inštitúciách či nová trafika pre SNS v podobe nového ministerstva určite nie sú dostatočné dôvody na skrátené legislatívne konanie,“ skonštatoval Šimečka.

Predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling avizoval, že prelomenie veta prezidentky nebude v parlamentne jednoduché. „Budeme zásadne proti a bojovať proti tomuto vládnemu valcu. Navyše, spolu s opozičnými kolegami plánujeme napadnúť novelu kompetenčného zákona na Ústavnom súde,“ dodal Gröhling.

Ústavný právnik Bujňák v rozhovore pre ta3 vysvetlil, že ak by sa v parlamente nenašlo aspoň 76 poslancov, ktorí by prelomili veto hlavy štátu, kompetenčný zákon by nemohol nikdy nadobudnúť platnosť ani účinnosť. „Napríklad by nemohlo dôjsť k vzniku nového ministerstva. Hlava štátu síce neadresovala pripomienky k vzniku nového rezortu, ale tým, že má pripomienky k zvyšným častiam tohto zákona, tak potom stojí celý zákon ako celok. Nemôže sa stať, že časť zákona neprejde a tie zvyšné časti by potom nadobudli účinnosť,” uviedol odborník.

Športovci stále veria na zlepšenie

Vznik nového ministerstva podporovali hlavne zástupcovia športových spolkov. Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik v decembri vyjadril spokojnosť s tým, že športovci budú mať zástupcu vo vláde. Hoci šport spadal pod rezort ministerstva školstva, nemal pocit, že by šport mal dostatočný hlas v štátnej exekutíve.

Slovenský olympijský a športový výbor aj napriek nesúhlasu prezidentskej kancelárie očakáva hmatateľné výsledky, ktoré by mohli slovenskí športovci odprezentovať pred olympijskými hrami 2028 v Los Angeles. Očakáva to generálny sekretár výboru Jozef Liba. Verí, že sa situácia zlepší aj po finančnej stránke.

„Toto berieme ako dlhodobý zámer, nie sme naivní, aby sme si mysleli, že v roku 2024 prídu stovky miliónov eur pre slovenský šport. Beriem to vo výhľade päť až desať rokov, keď si slovenský šport môže polepšiť,“ povedal na stredajšej tlačovej besede Liba s tým, že verí, že zlepšenie finančnej situácie bude cítiť najmä v mládežníckom a juniorskom športe.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk