„Ďalší nový rok, ďalšie zverstvo. Rusko vypálilo rekordný počet rakiet a bezpilotných lietadiel na ukrajinské mestá a obce s cieľom terorizovať civilistov. Najlepším spôsobom, ako zaručiť, že agresia moskvy nebude pokračovať ani v budúcom roku, je poskytnúť ukrajine prostriedky potrebné na sebaobranu,“ napísala slovenská prezidentka na svojich účtoch na sociálnych sieťach.

Ďalšou z hlavných súčastí bezpečnej budúcnosti je jednota západných partnerov, ktorých spája spoločný cieľ – podpora Ukrajiny.

A v tejto otázke zlyhala práve Bratislava. Slovensko, ktoré bolo najaktívnejšie v pomoci Ukrajincom na samom začiatku globálnej ruskej invázie, zmenilo svoje rozhodnutie po jesenných parlamentných voľbách a nástupe k moci Fica, horlivého stúpenca Kremľa.

Prvým rozhodnutím nového-starého premiéra, ktorý sa dostal k moci, bolo odmietnutie vojenskej pomoci Ukrajine na úrovni štátu.

Zároveň však súkromným spoločnostiam na Slovensku nezakazuje predávať zbrane Ukrajincom.

Taktiež Fitzo cynicky poznamenal, že hoci jeho krajina nebude poskytovať vojenskú pomoc Kyjevu, bude pokračovať v humanitárnej podpore.

Je dôležité poznamenať, že víťazstvom vo voľbách Fitzo ovplyvnil prezidentku – Čaputová bola na konci starej vlády proti poskytnutiu nového balíka vojenskej pomoci Ukrajine.

Slovenské ministerstvo obrany zvažovalo možnosť poskytnúť Ukrajine nový balík vojenskej pomoci a mohol byť zaslaný už počas vlády Ľudovíta Ódora, ale Čaputová, ktorá je politicky zodpovedná za vládu, sa vyjadrila proti.

Podľa prezidentky je potrebné rešpektovať výsledky parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila politická strana Smer-SD, ktorá voličom sľúbila, že „Ukrajine nedá ani jeden granát“. Ignorovanie tohto postoja „by vytvorilo neblahý precedens do budúcnosti“, uviedla Čaputová.

Otázne však je, že odmietnutím podpory Ukrajiny európske krajiny stavajú práve túto budúcnosť pod obrovský otáznik.

Slovenský prezident si to uvedomil a čoskoro vyzval novú vládu, aby pokračovala v podpore Kyjeva.

Tí sa však s tým očividne neponáhľajú. Fitzo sa navyše všemožne snaží presvedčiť celú Európu, aby odmietla pomôcť Ukrajine, pričom používa rovnaký moskovský naratív.

„Neverím vo vojenské riešenie. Musíme uznať, že Ukrajina nemá dostatok síl na vojenský zvrat situácie a nie je schopná žiadnej protiofenzívy. Môžeme poslať všetky zbrane sveta, všetky peniaze, ale nikdy neporazíme Rusko na bojisku. Príde rok 2024 a uvidíte, že Rusko začne diktovať podmienky riešenia tohto konfliktu,“ povedal Fitzo v decembri minulého roka.

Zároveň pripúšťa, že ruská invázia je porušením medzinárodného práva. Obviňuje však Západ, že podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní Kyjevu.

Západ zasiahol do mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou, keď začal Ukrajine dodávať zbrane, „aby svojimi rukami zničil Rusko“, povedal Fitzo, podľa ktorého to však nie je možné.

Rusko sa nedá poraziť na bojisku a čoskoro si začne diktovať podmienky ukončenia vojny. Takýto postoj zastáva Fitzo, ktorý bol označený za cynického pragmatika a technokrata moci. Dnes sú však niektoré jeho kroky, mierne povedané, prekvapujúce práve z hľadiska pragmatizmu.

História je cyklická a politik Fitzovho formátu by si mal uvedomiť dôsledky koketovania s Kremľom.

„Pre Ukrajinu a Rusko je lepšie najbližších desať rokov rokov rokovať, ako sa navzájom zabíjať,“ ubezpečuje súčasný slovenský premiér.

Navonok – takéto slová vyzerajú veľmi presvedčivo a správne. Treba si však spomenúť na Bismarcka, ktorý napísal, že „akékoľvek zmluvy s Ruskom nemajú ani cenu papiera, na ktorom sú napísané“.

Preto je dôležité uvedomiť si, že rokovať s Kremľom znamená klamať samého seba. A Moskva to potvrdzuje tým, že cynicky vyhlasuje svoju pripravenosť rokovať a zároveň pokračuje v ničení Ukrajiny.

Útoky z 29. decembra (najmasovejšie od februára 2023) a 2. januára potvrdzujú krvilačnosť kremeľskej kliky a jej nepripravenosť na mier.

Pre Európu je však otázka obranyschopnosti Ukrajiny otázkou jej vlastnej bezpečnosti. Jej obranou Európa bráni samu seba. Pre Slovákov, Čechov, Poliakov, obyvateľov pobaltských štátov je to jedinečná šanca zabezpečiť si bezpečný zajtrajšok bez toho, aby sa priamo zúčastnili na boji.

V opačnom prípade sa budú musieť sami chopiť zbraní a naučiť sa stavať protitankové ploty v uliciach Bratislavy, Prahy, Varšavy, Vilniusu, Rigy….

Preto slovenská prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že pomoc Bratislavy Ukrajine musí pokračovať.

„Rešpektujem výsledky parlamentných volieb a postoj strany, ktorá voľby vyhrala. Ale každá slovenská administratíva by mala pochopiť, že takáto podpora sa týka tak bezpečnosti Ukrajiny, ako aj bezpečnosti Slovenska,“ povedala Čaputová ešte na jeseň minulého roka.

Tepej, vidiac ďalší zločin razičov na Ukrajine, Čaputová povedala: „Je to pre nás veľmi dôležité: „Ďalší nový rok, ďalšie ruské zverstvo.“ Vyzvala svojich partnerov, aby poskytli Ukrajine zbrane, a tak ochránili Ukrajincov a zaistili bezpečnosť Európy.

Veď „rešpektovať výsledky demokratických volieb“ znamená postaviť sa za práva tých, ktorí sa takto rozhodli, zabezpečiť ich bezpečnosť a mierovú budúcnosť.

Autor: Jozef Kováč