Dôležitá zmena zákona, ktorá do ulíc vyhnala tisíce občanov, námestníka generálnej prokuratúry nezaujala, mal iný program.

Plánované úpravy Trestného zákona a rušenie špeciálnej prokuratúry sa stali témou číslo jeden medzi politikmi, ale aj odbornou verejnosťou. Zníženie trestov či šanca, že páchatelia sa budú môcť „vykúpiť“ z niektorých prípadov, vyvolali negatívne reakcie a politická opozícia hovorí o zmenách ušitých na mieru ľuďom, ktorí majú blízko k vládnucim stranám.

Podľa našich zistení sa zástupca generálnej prokuratúry nezúčastnil na kľúčovom kolégiu, kde sa o tom rozhodovalo, a tak prišli o možnosť pripomienkovať návrh zákona pred jeho podaním do Národnej rady. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry kritizujú „kvalitu“ pripravovaných zákonov. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic hovorí, že štát nimi rezignuje na efektívny boj s korupčnou trestnou činnosťou.

Minister spravodlivosti Boris Susko vyhlásil, že sa pri zmenách trestných kódexov opieral o takzvané poradné kolégium pre oblasť trestného práva.

Jeho členom bol aj zástupca generálnej prokuratúry, konkrétne jej prvý námestník Jozef Kandera. Žilinkova pravá ruka tak mohla vidieť návrh zmien zákona z dielne ministerstva skôr ako verejnosť a takisto ho pripomienkovať. Túto šancu však generálna prokuratúra premrhala.

Kandera sa totiž na stretnutí kolégia nezúčastnil. „Do dopytovaného času (4. decembra 2023, pozn. red.) bolo jedno rokovanie kolégia ministra, na ktoré bol prvý námestník generálneho prokurátora SR pozvaný, avšak pre plnenie iných služobných povinností sa rokovania nemohol zúčastniť,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Stačilo im jedno stretnutie

Z tejto odpovede vyplýva zaujímavé zistenie – k dôležitým legislatívnym zmenám sa zišlo kolégium ministra spravodlivosti zrejme len raz. Zmeny v zákonoch sú pritom značne rozsiahle a výrazne menia viaceré oblasti justičného systému. Budú mať vplyv aj na prípady, ktoré sa aktuálne vyšetrujú, prípadne sú už pred súdom.

V kolégiu bol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner, štátni tajomníci Lucia Kurillovská, Milan Hodás a Pavol Gašpar a zástupcovia Slovenskej advokátskej komory Martin Puchalla a Peter Erdős.

Na návrhu zákona mali priamo pracovať podľa zistení denníka Sme bývalý sudca David Lindtner a už spomínaný štátny tajomník Pavol Gašpar. Obaja sú pritom takpovediac v konflikte záujmov – Lindtner je obžalovaný v kauze Víchrica, v ktorej sa riešia úplatky a machinácie na súdoch, a Pavol Gašpar je synom obžalovaného politika strany Smer a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ten je kľúčovou postavou kauzy Očistec, teda prípadu, keď na najvyšších miestach polície mala fungovať organizovaná zločinecká skupina.

Lindtner ako advokát zastupuje aj iných klientov z vysokoprofilových prípadov ako napríklad kauza Mýtnik či iné. Vo väčšine prípadov by nové trestné sadzby, ktoré sú podstatnou zmenou zákona, pomohli Lindtnerovým klientom, ako aj Tiborovi Gašparovi, tomu totiž za korupciu hrozí aktuálne 10- až 15-ročný pobyt za mrežami, po navrhovanej zmene Trestného zákona by mu hrozil už len 4- až 10-ročný trest.

Žilinka vraj nechá veci pôvodným prokurátorom

Okrem Trestného zákona sa vládnuca koalícia chystá zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), proti tejto zmene sa stavia opozícia, ako aj verejnosť, ktorá proti takejto zmene protestuje na námestiach.

V uplynulých dňoch sa k tomu vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten na sociálnej sieti uviedol, že v prípade, ak by došlo k zrušeniu ÚŠP, tak prípady, v ktorých bola podaná obžaloba, resp. polícia navrhla podanie obžaloby, by zostali dozorované rovnakými prokurátormi ako dnes (ak by sa nerozhodli ukončiť pracovný pomer). Ide o zásadný postoj. Jeden z problémov, ktorý videli odporcovia rušenia ÚŠP, spočíval práve v tom, že pri prerozdeľovaní spisov zo zrušenej špeciálnej prokuratúry by prípady mohli skončiť u nových prokurátorov, ktorí by ich museli nanovo preštudovať.

Zdroj: https://www.aktuality.sk