Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12.000 a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. Informovala o tom v pondelok hovorkyňa NKÚ SR Daniela Bolech Dobáková.

„Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu,“ reagoval predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Predložený návrh rozpočtu podporuje podľa kontrolórov v budúcom roku ekonomický rast, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo na úrovni 7,6 miliardy eur. Zároveň by mal byť o 0,5 % nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere tohto roka.

Rast deficitu verejnej správy sa podľa NKÚ prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP alebo až 76,6 miliardy eur. „Rezort financií očakáva rast HDP na úrovni 2,7 %, čo sa môže pozitívne premietnuť do rastu zamestnanosti o 0,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 %,“ objasnil NKÚ SR.

Kontrolóri taktiež vidia výzvu v tom, ako udržať súčasný sociálny systém, a zároveň naplniť priority stanovené v programovom vyhlásení, pretože podľa nich bezpochyby naráža na finančné možnosti štátu. Ako príklad z návrhu rozpočtu uviedli transfer pre Sociálnu poisťovňu vo výške 1,6 miliardy eur.

„Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy, súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických či sociálnych pracovníkov,“ priblížil Andrassy.

NKÚ SR vníma pozitívne znižovanie deficitov verejných financií v rozpočte verejnej správy. Napriek tomu však podľa kontrolórov Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne kritériá, vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Rast ekonomiky Slovenska môže podľa NKÚ SR významne ovplyvniť aj aktívne využívanie eurofondov, a to nielen v roku 2024. „Bude to však podmienené samotným čerpaním fondov, ale aj ich efektívnou alokáciou pri dosahovaní cieľov,“ dodali kontrolóri a zároveň upozornili aj na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu v rezortoch životného prostredia, dopravy či školstva.

Zdroj: cas.sk