Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.

Šéf Kremľa Vladimir Putin „pohrozil Fínsku” a pripravuje sa na „potenciálnu rozsiahlu budúcu vojnu proti NATO,” uviedol v súvislosti s Putinovým nedeľňajším interview pre ruskú štátnu televíznu Rossija 1 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.

Podľa ISW sa Putin v rámci interview usiloval poprieť reálnosť varovania amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko v prípade svojho víťazstva vo vojne na Ukrajine napadne niektorý z členských štátov NATO.

Svoje vyjadrenia Putin doplnil obvinením, že krajiny NATO vyvolali konflikt medzi Ruskom a Fínskom a „zatiahli“ Fínsko do Aliancie, cituje Sky News.

„Putin uviedol, že s Fínskom ‚budú problémy‘ a pristúpenie Fínska do NATO podnietilo ruských predstaviteľov, aby začali formovať Leningradský vojenský okruh a sústreďovať vojenské jednotky na severozápade Ruska,“ uvádza ISW.

Inštitút ďalej vysvetľuje, že Rusko v súčasnosti prerozdeľuje Západný vojenský okruh, pričom znovuvytvára Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Tento krok je súčasťou dlhodobého reštrukturalizačného a expanzívneho úsilia, ktorého cieľom je „pripraviť Rusko na potenciálnu budúcu rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO“, upozorňuje inštitút.

Vojenské okruhy

Západný vojenský okruh je zodpovedný za ochranu oblastí Ruska ležiacich pri hraniciach s členskými štátmi NATO Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom, ale veľká časť jeho síl sa zapojila do bojov na Ukrajine, kde utrpela značné straty.

Obnova Leningradského a Moskovského vojenského okruhu má podľa inštitútu pravdepodobne vyvážiť operačné požiadavky spojené s vojnou na Ukrajine so zaisťovaním pozícií pozdĺž ruských hraníc s NATO.

Putinovo zdôvodnenie vytvorenia leningradského okruhu, ktorý bude zodpovedný za oblasť hraničiacu s Fínskom, Švédskom a Arktídou, naznačuje, že tento krok vníma ako vojenskú odpoveď na problémy vyvolané už zrealizovaným, alebo budúcim členstvom škandinávskych krajín v Aliancii, uzatvára ISW.

Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári podniklo inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k Aliancii oficiálne pripojilo v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.

Zdroj: https://www.aktuality.sk