Ukrajina si zaslúži európsku perspektívu, ale štvrtkové rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Kyjevom je preceňované, vyhlásil po dvojdňovom samite EÚ v Bruseli v piatok slovenský premiér Robert Fico (Smer).

Podľa neho ide o politické gesto, ktoré nezmení situáciu na bojisku. Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do EÚ a ak ju nepreukáže, EÚ bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť, informuje spravodajca TASR.

Fico podľa vlastných slov nerozumie „posadnutosti“ Európskej únie Ukrajinou, otvorenie prístupového procesu však podporil. Slovensko na samite neblokovalo ani revíziu dlhodobého rozpočtu EÚ, na ktorej sa lídri nakoniec nedohodli.

„Trochu ma vyrušuje tá posadnutosť Ukrajinou, aj som to povedal v mojom vystúpení, že posadnutí máme byť našimi problémami v EÚ,“ povedal premiér. Podľa jeho slov lídri bez akejkoľvek kritiky a vnútornej analýzy odobrili otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko. Zároveň poskytli štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku a dohodli sa, že aj Bosna a Hercegovina bude mať v dohľadnom čase možnosť otvárať prístupové kapitoly.

Spustenie prístupového procesu nasleduje po analýze a monitorovaní situácie v dotknutých krajinách Európskou komisiou. v prípade Bosny a Hercegoviny má eurokomisia vypracovať správu o dosiahnutom pokroku do marca budúceho roka. „Zatvárame si oči nad javmi, ktoré na Ukrajine sú, ale povedal som, že krajina si zaslúži európsku perspektívu. Toto politické gesto, ktoré sme prijali, je však preceňované. Snáď si nemyslíme, že tým sa zmenia pomery na bojisku,“ odkázal Fico.

„Želám Ukrajine v európskej perspektíve všetko dobré,“ poznamenal Fico a pripomenul, že v januári sa na slovensko-ukrajinských hraniciach stretne s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Okrem dohodnutej témy poskytovania humanitárnej a civilnej pomoci mu chce ponúknuť skúsenosti, ktoré Slovensko malo s prístupovým procesom.

V tejto súvislosti Fico kritizoval skutočnosť, že lídri na samite nerozhodli pozitívne aj v prípade Bosny a Hercegoviny. Túto krajinu podľa neho možno označiť za „sud pušného prachu“ – aj pre napäté vzťahy medzi Republikou srbskou a vysokým predstaviteľom OSN a jednotlivými komunitami medzi sebou.

„Bosna a Hercegovina nie je na dobrej ceste a namiesto toho, aby sme jej dali takú istú perspektívu ako Ukrajine a Moldavsku, tak sme len zopakovali, že niekedy bude pozvaná, keď všetko potrebné splní,“ opísal situáciu. Dodal, že on a ďalší lídri na samite požadovali, aby Bosna a Hercegovina už teraz dostala prísľub prístupového procesu, k tomu však nedošlo.

Zdroj: cas.sk