Dodávky zbraní a potrebnej munície od spojencov pre Ukrajinu čoraz viac ohrozujú rôzne prekážky. V USA sa stali obeťou vnútropolitického boja a v Európe ich zas brzdí byrokracia a protekcionizmus. Našťastie, biť na poplach sa začalo relatívne včas a už sa objavujú aj isté náznaky zlepšovania situácie.

V Spojených štátoch si na nejaký prielom ohľadom hlasovania o pomoci pre Ukrajinu v tamojšom Kongrese ešte počkáme. Zlepšenie nastalo v Európe. Tá na jar ohlásila, že do marca budúceho roka dodá Kyjevu milión kusov delostreleckej munície. Za pol roka však stihla dodať len 300-tisíc kusov a tak začalo byť jasné, že svoj záväzok nesplní.

Táto Jóbova zvesť však neznamenala, že by Európa na svoje ciele rezignovala. Naopak, začala sa snažiť ešte viac, aby sa k nim čo najviac priblížila. Z najnovších údajov vyplýva, že Ukrajine dodala už pol milióna delostreleckých granátov. Znamená to, že kým za prvých šesť mesiacov to bolo 300-tisíc kusov, za ďalšie tri mesiace už 200-tisíc kusov, čo je významné zrýchlenie. Na sľúbený milión to síce do marca stále nevyzerá, ale trend sa zlepšuje.

Nemecko a Fínsko

Dobré správy pre Ukrajinu prichádzajú najmä z Nemecka. Tamojšia spoločnosť Rheinmetall oznámila, že získala zákazku na delostrelecké granáty za 142 miliónov eur. Objednala si ich nemenovaná členská krajina NATO, ktorá dlhodobo podporuje Ukrajinu. Túto muníciu vyrobí španielska pobočka Rheinmetallu. Ukrajina ju dostane v roku 2025. Dôvod tohto zdržania nie je pre Kyjev až taký nevýhodný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať – ešte pred naplnením tejto objednávky musí totiž spoločnosť vyrobiť pre Ukrajinu muníciu z troch predchádzajúcich kontraktov.

V roku 2024 Rheinmetall dodá 40-tisíc delostreleckých granátov z predošlej objednávky. V októbri tohto roku nemecká vláda objednala pre Kyjev 100-tisíc kusov munície kalibru 155 mm, ktoré takisto vyrobí španielska pobočka. A v novembri vláda v Berlíne objednala aj 100-tisíc mínometných granátov kalibru 120 mm, ktoré budú taktiež dodané Ukrajine. Očakáva sa, že v najbližších dvoch rokoch obdrží Kyjev od Rheinmetallu 4-tisíc kusov munície mesačne.

V najbližších týždňoch zvýši produkciu delostreleckej munície pre Ukrajinu aj Fínsko. Povedal to fínsky minister obrany Antti Häkkänen v rozhovore pre noviny Iltalehti. „Dokončili sme rokovania o tom, ako môže Fínsko pokračovať vo zvyšovaní výroby munície pre Ukrajinu, povedal Häkkänen s tým, že definitívne rozhodnutie padne ešte pred Vianocami. Fínska vláda na tento účel investuje desiatky miliónov eur. Podpora Ukrajiny je totiž podľa ministra pre Helsinki kľúčová.

Fínsko si podalo prihlášku do NATO minulý rok po nevyprovokovanej agresii Ruska voči Ukrajine, Členom aliancie sa stalo na jar tohto roka. Predtým si ako neutrálna krajina Fínsko vybudovalo pomerne silnú armádu, najmä čo sa týka delostrelectva. Okrem iného má viac ako 800 mínometov kalibru 120 mm a 170 ťahaných húfnic kalibru 155 mm. Všetky tieto zbrane sú domácej výroby. Priemyselné kapacity na pomoc Kyjevu teda Helsinki majú dostatočné.

Azerbajdžan dodáva 122 mm granáty

Ukrajina sa nemusí spoliehať len na európskych spojencov a ich dodávky munície „západného“ kalibru 155 mm. Na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavili aj fotografie z výroby munície kalibru 122 mm milimetrov. Tieto granáty Ukrajina potrebuje pre ťahané húfnice D-30 a samohybné húfnice Gvozdika. Obe zbrane pochádzajú ešte z čias Sovietskeho zväzu. Ich bežný dostrel je 15 km, so špeciálnou muníciou až 22 km.

Pre Ukrajinu ide o dôležité zbrane. Pred vojnou mala vyše 600 Gvozdík a 130 húfnic D-30. Po začatí ruskej invázie dodali Estónsko a Chorvátsko ďalších 50 kusov D-30. Z Poľska prišlo 70 Gvozdík, Česko a Bulharsko dodali ďalšie v bližšie nespresnenom počte. Oba typy používa aj ruská armáda.

Lokalita, kde sú výrobné haly 122 mm munície umiestnené, nebola spočiatku zverejnená. Uvádzalo sa len to, že ide o jednu z partnerských krajín, Dlho to však v utajení nezostalo. Podľa rôznych detailov sa ukázalo, že ide o závod spoločnosti Palladium Group v Azerbajdžane. Zábery už vyrobenej munície znamenajú, že na ňu Ukrajina nemusí dlho čakať.

Kyjev však nečaká len na pomoc zo zahraničia. Koncom tohto týždňa sa Ukrajina dohodla s dvoma americkými firmami na spoločnej výrobe granátov kalibru 155 milimetrov. Uviedol to ukrajinský minister pre strategický priemysel Olexandr Kamyšin. Potrvá však najmenej dva roky, kým sa podarí spustiť výrobu na Ukrajine. Ktoré americké firmy sa na tomto spoločnom projekte budú podieľať, nie je známe. Minister ich nemenoval.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk