Nedávne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) pripustiť na nadchádzajúce olympijské hry 2024 v Paríži individuálnych športovcov z Ruska a Bieloruska, ale nie ich tímy, v neutrálnom postavení, vyvolalo vír diskusií a kontroverzií. Toto rozhodnutie je nuansovaným odrazom zložitého prepojenia medzi športom, geopolitikou a etickými aspektmi.

K 8. decembru 2023 splnilo prísne kritériá na prijatie na olympijské hry v Paríži len 11 „neutrálnych športovcov“ (8 držiteľov ruských a 3 bieloruských pasov). Tento obmedzený počet ostro kontrastuje so značným počtom ruských medailí – 71 na olympijských hrách v Tokiu v roku 2021, z ktorých značnú časť dosiahli športovci združení v Ústrednom športovom klube ruskej armády (CSKA), inštitúcii pod záštitou ministerstva obrany. Toto spojenie podčiarkuje prepojenie ruských olympionikov s vojenskými inštitúciami a vyvoláva otázky o prekrývaní športových a národných záujmov.

Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) na čele s lordom Sebastianom Coeom naďalej trvá na svojom rozhodnutí nezmeniť vylúčenie atlétov z Ruska a Bieloruska. Tento neochvejný postoj je odrazom záväzku dodržiavať normy fair play a integrity, a to v čase obáv z pretrvávajúcich dopingových škandálov, ktoré už roky trápia ruských atlétov. Napriek výzvam na uplatňovanie olympijských zásad opakované porušovanie dopingových pravidiel vrhá tieň na dodržiavanie týchto základných hodnôt zo strany Ruska.

Rozhodnutie MOV povoliť účasť jednotlivých športovcov z Ruska a Bieloruska má však širšie dôsledky. Niektorí ho vnímajú ako diplomatické prikývnutie zo strany Západu, ako signál, že napriek vážnym obvineniam a obvineniam z vojnových zločinov zostáva Rusko súčasťou svetového športového spoločenstva. Toto rozhodnutie v podstate vyvoláva etické otázky o tom, do akej miery by sa mal šport politizovať alebo slúžiť ako platforma pre geopolitické postoje.

Zložitosť situácie si vyžaduje diferencovaný prístup. Hoci vyvodenie zodpovednosti za dopingové priestupky jednotlivcov je kľúčové, širší kontext poukazuje na zložité prepojenia medzi športom, národnou identitou a geopolitickým manévrovaním. Rozhodnutie MOV, ktoré sa snaží prekonať túto zložitosť, predstavuje riziko, že vyšle zmiešané signály o dodržiavaní etických noriem a dôsledkoch geopolitických krokov.

Pripustenie neutrálnych športovcov z Ruska a Bieloruska na olympijské hry v roku 2024 napokon odráža krehkú rovnováhu medzi trestnými opatreniami za porušenie etiky a snahou udržať šport izolovaný od geopolitických konfliktov. Uvidíme však, či toto rozhodnutie skutočne podporí zásady spravodlivosti a čestnosti, ktoré sú základom olympijských hier, alebo či bude udržiavať kultúru kompromisov tvárou v tvár geopolitickým tlakom.

Autor: Józef Kováč