Na skrátené legislatívne konanie pri novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD). Právo prezidentky SR Zuzany Čaputovej na vetovanie zákona rešpektuje.

Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.

“Skrátené legislatívne konanie e povolené okrem iných prípadov aj vtedy, ak sú ohrozené základné práva a slobody. Ostatné tri roky činnosti ÚŠP sú plné porušovania základných práv a slobôd,” vyhlásil Fico. Neprekvapilo ho, že sa hlava štátu “postavila na stranu špeciálneho prokurátora” Daniela Lipšica. Naďalej trvá na vyjadreniach o jeho protiprávnych konaniach.

“ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,” podotkol premiér. Za daných okolností preto nevidí iné riešenie, ako zrušenie úradu a presun jeho agendy.

Vyjadrenie prezidentky SR Zuzany Čaputovej v súvislosti s novelou Trestného zákona rešpektuje aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Dôvody na skrátené legislatívne konanie však podľa neho sú. Hovorí o porušovaní základných práv a slobôd v trestných konaniach. Tvrdí, že o obsahu novelizácie rokovali aj s odborníkmi.

“Rešpektujeme vyjadrenie prezidentky, má na to právo. Budeme sa s tým musieť potom vysporiadať v legislatívnom procese a v parlamente,” povedal Susko v súvislosti s možným vetovaním novelizácie zo strany hlavy štátu. Mrzí ho, že sa takto prezidentka vyjadrila práve pri tomto zákone, pričom v minulom volebnom období sa v zrýchlenom režime schvaľovalo množstvo zákonov.

Čo sa týka diskusie s odborníkmi, Susko podľa vlastných slov zriadil v rezorte k téme kolégium odborníkov. Jeho súčasťou mali byť dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská, ale aj predseda trestnoprávneho kolégia z Najvyššieho súdu SR František Mozner či zástupca generálnej prokuratúry Jozef Kandera. “Myslím si, že sú to všetci zástupcovia najvyšších odborných právnych inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať,” povedal. Odmieta, že by si vyberali len odborníkov, ktorí podporujú vládne návrhy.

Minister zároveň poukázal na potrebu zosúladiť trestné sadzby s ostatnými krajinami Európskej únie tak, aby boli tresty primerané. Dôraz kladie aj na alternatívne tresty. Pripomenul, že o týchto zmenách dlhodobo hovorili pred voľbami, ale aj vo vládnom programe. Preto podľa neho novela nie je prekvapením pre verejnosť. Deklaroval tiež, že sú v kontakte aj s Európskou komisiou, ktorá namietala rýchlosť prijímania novely.

Neobáva sa zásadných postihov pre Slovensko. Rovnako sa neobáva ani prípadných prieťahov v konaniach po presune agendy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na krajských prokurátorov. “Sú to takisto špecializovaní prokurátori na jednotlivé agendy,” dodal.

Zdroj: cas.sk