Počet žiadostí ruských vojakov o pomoc pri dezercii z armády sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil, uviedol podľa serveru The Moscow Times projekt nazvaný Idite lesom, ktorý pomáha Rusom vyhnúť sa bojom na Ukrajine. Podľa šéfa organizácie Grigorija Sverdlina sa väčšina vojakov rozhodla dezertovať po tom, ako boli počas bojov zranení a liečili sa v ruských nemocniciach.

V Idite lesom (doslova Choďte lesom, významovo tiež Zmiznite) zaznamenali od júna do augusta 305 žiadostí o pomoc s dezerciou, pričom od septembra do novembra ich evidovali 577, čo je nárast o 89 percent, píše server. Celkovo od tohtoročného apríla poskytli právnici a dobrovoľníci tejto skupiny rady viac ako tisícke vojakov.

„Od začiatku mobilizácie uplynul rok. Ak niektorí ľudia ešte dúfali, že sa po určitom čase služby budú môcť vrátiť domov, teraz už takéto ilúzie nemajú,“ povedal Sergej Krivenko, šéf ďalšej ľudskoprávnej organizácie nazvanej Graždanin. Armáda. Právo (rus. Armáda. Právo). „Vojaci vidia, že neexistuje rotácia, že aj ťažko zranení muži sú po hospitalizácii posielaní späť na front,“ dodal. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil mobilizáciu vlani 21. septembra.

The Moscow Times pritom opisuje konkrétny prípad vojaka Pavla z Moskvy, ktorý sa rozhodol dezertovať po tom, čo bol vážne zranený hneď dvakrát. Najprv utrpel v boji zranenie nohy a podľa jeho slov sa mu potom nevenovala žiadna lekárska komisia, armáda ho po ukončení liečby poslala späť do služby.

Po dvoch týždňoch bol ťažko zranený znova, zasiahla ho výbušnina zhodená z dronu. „Podarilo sa mi dostať von vďaka kamarátovi, ktorý ma odniesol na pleciach,“ opísal Pavol s poznámkou, že mu potom zlyhali aj obličky. Napriek tomu bol presvedčený, že ho ruská armáda po liečbe pošle späť na front, a tak sa rozhodol konať. S pomocou aktivistov sa mu podarilo utiecť z Ruska a teraz žiada o azyl v bližšie nespresnenej krajine.

Podľa Krivenka sa o útek priamo z vojnovej zóny pokúša minimum ľudí, pretože majú malú šancu na úspech. Po dezertéroch pátrajú vojenské hliadky, často nasleduje pobyt v poľnom väzení a návrat na front, opisuje The Moscow Times, podľa ktorého sa prípady dezercie dostanú pred súd len zriedka.

Tiež podľa Sverdlina sú prípady dezercie priamo z frontovej línie pomerne zriedkavé, čiastočne z toho dôvodu, že vojaci tam majú obmedzenú možnosť komunikovať s vonkajším svetom a niekedy pri sebe nemajú doklady o totožnosti. „Vpredu sú mínové polia. A za vami… vojenská polícia. Niektorí sa schovali u miestnych obyvateľov, ale obvykle (spolu) popíjali alkohol a tí istí miestni ich vydali vojenskej polícii,“ opisuje dezertér Pavel.

Za dezertérov možno považovať aj tých, ktorí sa dobrovoľne vzdajú – napríklad kontaktovaním ukrajinského projektu Choču žiť (Chcem žiť). Ten nezverejňuje presný počet tých, ktorým pomohol, ale podľa jeho zástupcov dostal od vyhlásenia mobilizácie v Rusku viac ako 22 000 žiadostí. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov v auguste uviedol, že každý piaty z 200 vojnových zajatcov, ktorých Kyjev ten mesiac zadržal, sa vzdal dobrovoľne. „Každý deň sa v rámci programu ‚Chcem žiť‘ vzdajú traja až piati ruskí vojaci,“ povedal Jusov.

Ruskí právnici a ochrancovia ľudských práv uvádzajú, že rozsah dezercií nevedia odhadnúť. Podľa výpočtov nezávislého spravodajského webu Mediazona sa od začiatku mobilizácie dostalo pred vojenské súdy 4121 prípadov neoprávneného opustenia služby, z ktorých 3470 sa skončilo rozsudkom. Drvivá väčšina odsúdených dostala podmienečné tresty, píše The Moscow Times.

Podľa právnika Maxima Grebenjuka ruskí dezertéri dostávajú zvyčajne podmienky, čo však nebráni tomu, aby ich armáda poslala späť na front. „(Ich vyhliadky sú) vojna, väzenie alebo invalidita,“ uviedol advokát.

Príbuzní vojakov sa sťažujú. Píšu Putinovi

Príbuzní ruských vojakov sa v liste adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sťažujú, že niektorí vojaci nasadení pri Avdijivke trávia v zákopoch na prednej línii už desať mesiacov, a to aj v prípade, že sú zranení. Napísal o tom ruský investigatívny portál Važnyje jistotii, ktorý uviedol, že má daný list k dispozícii. Príbuzní vojakov podľa neho upozorňujú na množstvo padlých a vyzývajú Putina, aby sa vysporiadal so súčasným stavom, ktorý má podľa nich „príznaky zámerného vyhladzovania“.

List podpísalo vyše 100 ľudí. Ide o príbuzných vojakov pôsobiacich v jednotke 95411, uvádza investigatívny portál. Vojaci danej jednotky sú súdepodľa listu už desať mesiacov v zákopoch asi 700 metrov od Avdijivky a sú pod neustálou paľbou.

Ruské vojská zintenzívnili útoky na Avdijivku tento rok v októbri. Podľa príbuzných vojakov potom velenie ruskej armády vydalo rozkaz, podľa ktorého majú byť do útočných oddielov zaraďovaní aj vojaci s ľahkými alebo aj stredne závažnými zraneniami. „Mali tam 25. novembra rozkaz, že vojaci s ľahkými a strednými zraneniami majú dokončovať liečbu v zákopoch.. Nemajú s nimi zľutovanie. Zoberú ľudské pozostatky a šup späť do útoku,“ opísala portálu sestra jedného z vojakov.

Ruská armáda sa podľa nej snaží Avdijivku dobyť predtým, ako bude ruský prezident Putin budúci týždeň vo štvrtok zodpovedať otázky občanov počas tradičnej debaty známej ako „priama linka“. „Ponáhľajú sa, kým sú (Ukrajinci) v chaose. Snaží sa to stihnúť pred priamou linkou, pred novoročnými sviatkami. Je potrebný nejaký výsledok. Všetci okolo hovoria, že ovládneme Avdijivku a potom budú rokovania,“ oznámila portálu táto žena.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk