Bezmála desať rokov potom, čo Rusko zabralo ukrajinský Krym, sa do podobne nebezpečnej hry púšťa latinskoamerický spojenec Moskvy.

Venezuelský autokrat Nicolás Maduro usporiadal v nedeľu referendum, v ktorom sa údajne viac ako 95 percent voličov vyslovilo za to, aby Caracas prevzal správu nad dvoma tretinami územia susednej Guyany. Ide o oblasť Esequibo, bohatú na nerastné suroviny, s viac než trojnásobne väčšou rozlohou, ako má Slovensko.

Voliči hlasovali aj za to, aby 125-tisíc ľudí žijúcich v Esequibe dostalo venezuelské občianstvo, čo tiež pripomína ruský postup pri zaberaní ukrajinského územia. Za azda najviac znepokojujúcu spomedzi piatich otázok referenda právnici označili v poradí štvrtú. V nej sa Madurova vláda pýtala Venezuelčanov, či „súhlasia s tým, že krajina bude všetkými prostriedkami“ odporovať „jednostrannému“ využívaniu pobrežných vôd pri oblasti Esequibo. Caracas sa tak pokúša zastrašiť vládu v Georgetowne, aby prestala vydávať licencie na ťažbu ropy pre túto pobrežnú oblasť. Kritici upozorňujú na výraz „všetkými prostriedkami“, ktorý by mohol zahŕňať aj vojenskú silu.

Denník Financial Times vidí riziko v tom, že Venezuela, miestny spojenec Ruska, môže využiť skutočnosť, že medzinárodná pozornosť je sústredená na dva veľké konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe a pokúsi sa spraviť s Esequibom to, čo urobila Moskva s Krymom na jar 2014.

„Je to absolútny úspech pre našu krajinu, pre našu demokraciu,“ povedal Maduro pred svojimi priaznivcami. „Urobili sme prvý krok novej historickej etapy v boji za to, čo nám patrí, aby sme získali späť to, čo nám zanechali osloboditelia,“ citovala ho agentúra AFP.

Učebnicový príklad anexie?

Referendum, hoci podľa Madura nezáväzné, vyvolalo v Guyane a v celom regióne obavy zo zámerov Venezuely ohľadom sporného územia.

Georgetown označil plebiscit za krok k anexii svojho územia a rázne ho odmietol. Súčasne vyzval občanov, aby zoči-voči provokácii zo strany 35-násobne ľudnatejšej krajiny, zachovali pokoj. „Chcem Guyančanov ubezpečiť, že v najbližších hodinách, dňoch a mesiacoch sa niet čoho obávať,“ vyhlásil prezident Irfaan Ali v priamom prenose na Facebooku. „Budeme maximálne ostražití, neúnavne pracujeme na tom, aby naše hranice zostali nedotknuté a aby obyvateľstvo a naša krajina bolo v bezpečí,“ dodal.

Viceprezident Guyany Bharrat Jagdeo súčasne verejne varoval Venezuelu, že akékoľvek „agresívne činy“ nezostanú nepotrestané a dodal, že jeho vláda si zaistila širokú medzinárodnú podporu.

Hoci praktické a právne dôsledky referenda zostávajú nejasné, podľa predsedníčky Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) Joan Donoghueovej vyhlásenia venezuelskej vlády naznačujú, že Caracas „podnikne kroky s cieľom získať kontrolu nad sporným územím“.

„Venezuelskí vojenskí predstavitelia navyše oznámili, že Venezuela prijíma konkrétne opatrenia na vybudovanie pristávacej dráhy, ktorá bude slúžiť ako ‚bod logistickej podpory pre začlenenie Esequiba‘,“ citoval Donoghueovú denník Guardian.

Hlasovanie sa uskutočnilo napriek piatkovému nariadeniu ICJ, aby sa Venezuela zdržala „akýchkoľvek krokov“, ktoré by zmenili status quo. Caracas však jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora v tejto otázke neuznáva, čo si dal odobriť aj voličmi v nedeľňajšom referende.

„Toto je učebnicový príklad anexie,“ povedal na pojednávaní v Haagu Paul Reichler, právny zástupca Guyany pred ICJ, pričom pripomenul, že Venezuela pripravuje vojenskú infraštruktúru pri hraniciach s Esequibom pre prípad, že by sa rozhodla silou presadiť výsledok referenda. Caracas odmieta, že by zvyšovanie jeho vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Guyanou súviselo s prípravou invázie. Vojaci tam podľa neho sú, aby zabránili ilegálným ťažobným aktivitám v oblasti bohatej na vzácne suroviny ako zlato a diamanty.

Korene v koloniálnych časoch <A>Spor o územie na západ od rieky Esequibo sa ťahá vyše dvesto rokov. Venezuela už v roku 1811, keď vyhlásila nezávislosť od Španielska, považovala oblasť za svoju. V skutočnosti spolu so zvyškom Guyany ostal Esequibo pod britskou koloniálnou správou, čo o vyše trištvrte storočia neskôr potvrdila medzinárodná arbitráž. Hranice sa nezmenili ani potom, čo sa Guyana, ako jediná anglofónna krajina Južnej Ameriky, v roku 1966 osamostatnila.

Hoci Caracas sa nikdy svojich nárokov nevzdal, spor bol dlho zmrazený. Znova sa vyhrotil až potom, čo energetický gigant Exxon v roku 2015 objavil v pobrežných vodách Esequiba obrovské zásoby ropy.

Vďaka tomuto prírodnému bohatstvu Guyane prischla prezývka juhoamerický Kuvajt. S približne 11 miliardami barelov ropných zásob má iba 800-tisícová krajina celosvetovo najväčšie množstvo „čierneho zlata“ na hlavu. Ekonomika donedávna biednej krajiny vlani vzrástla o 62 percent, čo je najviac na svete.

Niektorí experti pochybujú, či Venezuela, postihnutá dlhodobou krízou, má prostriedky na dosiahnutie svojich územných ambícií. Viacerí predpokladajú, že zo strany populistu Madura ide skôr o taktický kalkul. „Prezidentské voľby sa majú konať o rok a Maduro sa snaží získať podporu voličov brnkaním na národnú strunu,“ vysvetlila pre AFP Annette Idlerová, profesorka Oxfordskej univerzity, pôsobiaca v minulosti vo Venezuele.

Neustálym opakovaním sloganu El Esequibo es nuestro (Esequibo je naše), Maduro pritiahol k urnám desať miliónov Venezuelčanov, vyše polovice registrovaných voličov, čo sa mu v silne polarizovanej krajine doteraz nepodarilo.

Podobne ako svojho času Putin s heslom Krym je náš aj Maduro priviedol opozíciu do chúlostivej situácie, vysvetľuje Idlerová, podľa ktorej politickí protivníci mu môžu len ťažko oponovať v otázke, ktorá vyvolala silné nacionalistické zanietenie.

Expertka sa nazdáva, že referendum ponúka prezidentovi aj únikovú cestu pre prípad, že volebná kampaň nedopadne v jeho prospech. „Mohol by eskalovať situáciu s Guyanou, aby v prípade potreby vyhlásil výnimočný stav a zrušil prezidentské voľby,“ usudzuje Idlerová.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk