Robert Fico (spolu s najoddanejšími kolegami vo vláde) opätovne namiešal pre neho charakteristický mix populizmu, pragmatizmu a drzosti v personálnej politike. To všetko okorenil siláckym gestom, aby verejnosti ukázal svaly – tie však už nie sú ako bývali.

Práca s ľudskými zdrojmi bez zábran

Najprv vybavme práve to silácke gesto na dochutenie tradičnej ficovskej polievky. Po dávnejšom trhaní faktúr došlo na útok voči vedeniu Úradu na reguláciu sieťových odvetví, ktoré premiér bez rozpakov označil za sociálnych teroristov.

Presne takto vyzerá útok na nezávislosť úradu, pritom tá je predsa základným zmyslom jeho existencie. Nikde sa nepočíta s tým, že šéf takéhoto regulačného úradu sa má pred plnením svojich povinností vykecávať na telefóne s predsedom vlády, lebo tomu sa nepáčia vyššie ceny energií. Ozaj, komu by sa páčili?

Ceny za plyn vyhlásené úradom sú navyše nižšie ako v minulom roku. Aj vlani sa do cien zaangažovala vláda, a tak „prebila“ regulačné výnosy úradu. Popri všetkom inom zdražovaní je boj za lacnejší plyn absurdný a pokiaľ budú kompenzácie bez rozmyslu (budú!) zbytočne nákladný pre rozpočet.

Súčasnej vláde nič (teda okrem stavu verejných financií) nebráni v tom, aby hrala svoju populistickú hru. Úrad si robí svoju robotu. Nikto sa nedohodol, že ÚRSO sa má venovať sociálnej politike či akejkoľvek inej politike. Vypĺňanie cenových vzorcov v závislosti na priemerných trhových cenách energií je striktne matematickou záležitosťou…

Ficov útok na šéfa ÚRSO Andreja Jurisa názorne ukazuje nedostatok zábran, s ktorými premiér (v jednej ruke predovšetkým s SNS) ide do personálnych výmen. Vie dobre, že na odvolanie šéfa ÚRSO treba primerané dôvody. Nemá ich, a napriek tomu rozpráva o jeho konci.

Výmeny v štátnych úradoch a inštitúciách sa opäť stávajú jednou škaredou lotériou. Politici na čele s nebojácnym premiérom Ficom podniknú desiatky pochybných a ešte pochybnejších pokusov.

Niektoré budú neúspešné, lebo ich stopnú súdy (vrátane ústavného) alebo narazia na zákonné brzdy či „technické“ problémy. Napriek tomu istá množina neschopných, ale lojálnych ľudí obsadí všetky možné pozície, aby v nich opäť mesiace a roky brzdili lepšie fungovanie štátu.

Nateraz si stačí pripomenúť rošádu štátnych tajomníkov na ministerstvách (jeden z Kuffovcov za hodinu zozelenal), pokračujúce výmeny v polícii, úvahy o novom šéfovi SIS, legislatívne finty kvôli výmene šéfky Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či nové vedenie TIPOSu.

Našťastie neplnia všetko

Vládny pragmatizmus zastupoval minister Juraj Blanár aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. Tradične, predovšetkým za hranicami.

Zaviazali sa plniť spojenecké záväzky a naďalej stáť na strane Ukrajiny. Fajn, zaslúžia si bohatý mikulášsky balíček a lízatko navyše.

V spojení s Ficovými gestami doma – napríklad pri stretnutí s americkým a ruským ambasádorom – je však falošnosť do očí bijúca. Je trestuhodné takýmto spôsobom ohlupovať verejnú mienku.

Pellegrini v Prahe požiadal českých partnerov, aby nepočúvali reči, ale všímali si reálne skutky. Znovu fajn. Takéto moralizovanie však mohol venovať v prvom rade svojmu koaličnému partnerovi a politickému stvoriteľovi v jednej osobe. Ak by nebolo hlúpych rečí a falošného nasledovania voličských prianí, nikto by dnes nemusel riešiť podobné rozpory.

Istá pružnosť Ficovej vlády v ignorancii svojich predvolebných rečí je v tejto situácii chvályhodná – bez nej by boli vyhliadky naozaj tragické. Všetci však cítia tú nepeknú pachuť z klamstiev, zavádzania a zvádzania.

Otázka tohto týždňa i nasledujúcich znie: odpustia Ficovi voliči jeden-dva náboje poslané na Ukrajinu, ak dostanú pridané na dôchodku a nepriplatia si za plyn?

Žiadna ľahšia už neexistuje…

Hrdina týždňa

Ruská novinárka Jekaterina Duncovová ide do prezidentských volieb proti Putinovi. V štáte, kde je zakázané používať slovo vojna a kritizovať ozbrojené sily, môže byť aj kandidatúra v prezidentských voľbách riskantná. 40-ročnú novinárku si už všimli aj prokurátori.

Úspech Duncovovej je z ríše fantázií. Jej snaha aspoň dokumentuje, že nie všetci Rusi sa nechali omámiť Putinovou pyšnou politikou zla.

Zdroj: https://www.aktuality.sk