Odborníci už s predstihom upozorňujú vládu, aby prestala s politickou korupciou kupovania penzistov, pretože dôchodkový systém môže skolabovať.

Ihneď po sformovaní novej vlády bolo jedným z prvých rozhodnutí vyplatenie dodatočných jednorazových dôchodkov ešte v roku 2023. Pôvodne ohlasovanú dávku vo výške 150 eur nakoniec tento týždeň navýšil minister práce Erik Tomáš na 300 eur.

Popritom sa ešte chystajú zmeny v 13. dôchodkoch na budúci rok. To však nie je všetko. V dôchodkovom systéme, ktorý je už teraz z dlhodobého hľadiska neudržateľný, pripravuje vláda aj ďalšie zmeny.

„Aj my oceňujeme rodičov, že im znižujeme vek odchodu do dôchodku. A ešte sa na to pozrieme,“ takto zareagoval minister práce Erik Tomáš (Hlas) na kritiku Veroniky Remišovej (Za ľudí) v diskusii televízie Markíza Na telo, keď mu vyčítala rušenie rodičovských dôchodkov.

Odborná debata

Aj keď tento krok minister ďalej nerozviedol a ani nekonkretizoval, z jeho slov je jasné, že sa hotuje znížiť vek odchodu do dôchodku. Keď sme sa obrátili na rezort práce, aby nám prezradili detaily, z tlačového oddelenia nám len odkázali, že zatiaľ je predčasné o nich hovoriť.

„K tejto téme je najprv potrebná odborná diskusia, preto je predčasné sa v súčasnosti vyjadrovať ku konkrétnym detailom,“ uviedol tlačový odbor ministerstva práce.

Odborníci však už s predstihom vládu upozorňujú, aby prestala s politickou korupciou kupovania penzistov.

„Nevieme síce, aké zmeny plánujú, avšak vzhľadom na demografiu a stav verejných financií prípadné zníženie veku odchodu do dôchodku nepovažujem za udržateľné,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Sme štedrejší ako Škandinávci

Aktuálny vek dosiahnutia penzie na Slovensku je jeden z najnižších spomedzi vyspelých krajín. Ako vyplýva z posledných údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), takzvaný efektívny vek odchodu do dôchodku u nás dosahuje 60,2 roka v prípade mužov a 59,8 roka u žien. Údaje sú za rok 2020.

Vo väčšine krajín však ľudia penzijný vek dosahujú oveľa neskôr. Napríklad aj v štedrých sociálnych štátoch je dôchodkový vek vyšší. V Dánsku je to 63,8 roka (muži), resp. 63,5 roka (ženy). Švédi dokonca odchádzajú do dôchodku takmer v 66 rokoch a Švédky v skoro 65 rokoch.

Ako ďalej vysvetlil analytik VÚB banky Michal Lehuta, za predchádzajúcej vlády sa prijali veľmi dôležité zmeny v penzijnom systéme, keď sa do legislatívy zapracovalo automatické zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od rastu priemernej dĺžky života v penzijnom veku.

„Spolu s touto prospešnou reformou pre dlhodobú udržateľnosť penzijného systému však boli v ostatnom volebnom období schválené aj ďalšie zmeny ako rodičovský bonus, skorší vek odchodu do dôchodku pre tých, čo vychovali deti, plus po 40 odpracovaných rokoch, ktoré pozitívne vplyvy reformy v najbližších dvoch dekádach úplne vymazali. Slovensko tak má napriek zvyšovaniu dôchodkového veku jedny z najmenej udržateľných verejných financií v Európskej únii,“ vysvetlil Lehuta.

Pomoc si zaslúžia iné skupiny obyvateľstva

Znižovať budúci dôchodkový vek v tomto zlom kontexte bez kompenzačných stabilizujúcich opatrení by podľa Lehutu pre Slovensko znamenalo do strednodobej a dlhodobej budúcnosti ešte väčšie riziko bankrotu.

„Slovensko by, naopak, potrebovalo konsolidáciu verejných financií z krátkodobého a strednodobého pohľadu (znižovanie deficitu v najbližších rokoch), ako aj dlhodobého pohľadu, teda nastavenia dôchodkového či zdravotníckeho systému. Pri dôchodkoch to znamená buď znižovať ich štedrosť, odrádzať ľudí od skoršieho odchodu z trhu práce, alebo zvyšovať dane a odvody, ktoré ich financujú,“ dodal Lehuta.

Nad príliš veľkou štedrosťou voči seniorom sa nedávno vo svojom blogu pozastavil aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Medzi penzistami totiž nie je toľko ľudí ohrozených chudobou ako napríklad v niektorých mladých rodinách, a preto práve im by mala pomáhať vláda.

Zdroj: https://www.aktuality.sk