Poľsko sa stalo majákom pre iné demokratické hnutia. Víťazstvo demokratickej opozície však umožnila súhra kľúčových faktorov, ktoré sa inde nedajú len tak ľahko zopakovať.

Maciej Kisilowski je docentom práva a stratégie na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni.

Obhajcovia demokracie na celom svete upriamili svoju pozornosť na nedávne parlamentné voľby v Poľsku a zisťujú, akým zázrakom sa Poliaci vzopreli globálnym trendom a zosadili autoritársku populistickú vládu.

Podrobné preskúmanie kampane, ktorá predchádzala októbrovému hlasovaniu, však ukazuje, že ohromujúce víťazstvo demokratickej opozície umožnila nepravdepodobná súhra piatich kľúčových faktorov, ktoré sa inde nedajú len tak ľahko zopakovať.

1) Návrat Donalda Tuska

Po prvé, kľúčovú úlohu zohralo líderstvo. Politický návrat bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý bol v rokoch 2007 až 2014 poľským premiérom, opozíciu osviežil. Podobne ako americký prezident Joe Biden a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva je Tusk skúsený insider, ktorý úspešne čelil autoritárskej vláde pri moci.

Bremeno, ktoré predstavovala Tuskova desaťročia trvajúca politická kariéra, viac než vyvážili jeho bohaté skúsenosti. Podobne ako bývalý americký prezident Donald Trump a bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, aj líder odchádzajúcej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński vytrvalo útočil na svojich oponentov, najmä na Tuska, ktorý je jeho dlhoročným úhlavným nepriateľom.

Menej známy politik bez pevne takéhoto jednoznačného imidžu by možno podľahol úporným snahám PiS narušiť jeho kampaň. Pri Tuskovi však účinnosť tejto stratégie neustále klesala. Časom sa ukázalo, že PiS nemá pozitívnu platformu, zatiaľ čo Tusk začal získavať podporu verejnosti.

Keď sa PiS v máji pokúsila pretlačiť cez parlament škandalózny zákon, ktorý by Tuskovi zakázal zastávať akúkoľvek verejnú funkciu, vyvolalo to vo Varšave masové protesty, ktoré podporili všetky hlavné opozičné strany. Kaczyńského útoky na Tuska vyzerali čoraz hysterickejšie a vyšinutejšie.

2) Spolupráca opozície

Po druhé, vzhľadom na to, že opozícia zvíťazila po tom, ako kandidovala v troch samostatných volebných blokoch, by sa výsledok mohol javiť ako vyvrátenie odborného konsenzu, že demokratické sily sa musia – tvárou v tvár autoritárskej hrozbe – zjednotiť. Takáto interpretácia však neberie do úvahy úzku spoluprácu medzi ľavicovými, liberálnymi a stredopravými skupinami, ktoré tvorili opozíciu.

Opozičné strany svojou pozoruhodnou disciplínou a vynaliezavosťou umožnili Poliakom hlasovať podľa vlastného vedomia a svedomia v pomerných volebných obvodoch s viacerými kandidátmi a zároveň sa zjednotili pre voľby do Senátu, ktoré sa konali v ten istý deň a v ktorých získali dve tretiny dostupných kresiel.

Rozhodujúca bola najmä zdržanlivosť ľavicového bloku a jeho duch spolupráce. Na rozdiel od amerických demokratických socialistov, ako je kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová, sa poľskí progresívci vyvarovali výrokov, ktoré by PiS mohla použiť proti celej opozícii. Do veľkej miery sa vyhýbali kritike jedovatého rasizmu, ktorý PiS zastáva v boji proti utečencom, a dokonca zmiernili svoju kritiku katolíckej cirkvi.

Táto zdržanlivosť pomohla Tretej ceste, kresťanskodemokratickému bloku opozície, ktorý sa vytrvalo zameriaval na získavanie sociálne konzervatívnych voličov späť z tábora PiS. Samotným ľavicovým stranám to však uškodilo. Mali problém odlíšiť sa od Tuskovej centristickej Občianskej platformy a dosiahli horšie výsledky ako ostatné opozičné bloky.

3) Dôraz na demokraciu

Tretím rozhodujúcim faktorom bolo výhradné zameranie sa opozície na demokratickú budúcnosť Poľska. Politológovia často nariekajú, že občania rozpoznajú autoritársku povahu strán, ako je PiS, až keď je príliš neskoro.

Poľské opozičné strany sa usilovali tento problém vyriešiť. Tusk a ďalší lídri opakovane zdôrazňovali, aké dôsledky by mal úpadok demokracie pre bežných Poliakov, najmä pre mladých voličov. Pieseň s chytľavým refrénom „Slobodu, milujem a chápem“ sa stala neoficiálnou popovou hymnou kampane.

Na ilustráciu dôsledkov oslabovania demokracie sa kampaň opozície sústredila na čoraz zúfalejšiu situáciu žien, ktoré čelia komplikáciám v tehotenstve po tom, ako ústavný súd pod nadvládou PiS v roku 2020 zakázal interrupcie.

Štátny ropný konglomerát Orlen prijal niekoľko týždňov pred voľbami neuvážené rozhodnutie stanoviť ceny plynu výrazne pod trhovými cenami. To viedlo k rozsiahlym výpadkom plynu, ktoré vyvolali spomienky na komunistickú éru.

4) Chyby Práva a spravodlivosti

To nás privádza k štvrtému rozhodujúcemu faktoru, ktorý stojí za triumfom poľskej opozície: pád režimu urýchlili jeho vlastné chyby. Mesiac pred voľbami nezávislé médiá odhalili rozsiahlu korupčnú schému na ministerstve zahraničných vecí, ktorá sa točila okolo predaja desiatok tisíc schengenských pracovných víz migrantom z Ázie a Afriky. Tento škandál narušil dôveryhodnosť tvrdého protiimigračného postoja PiS.

Paradoxne, PiS doplatila aj na to, že nebola dostatočne cynická. Relatívne zodpovedná politika vlády v oblasti COVIDu-19 a pomoc ukrajinským utečencom odradila časť jej konzervatívnych nacionalistických voličov. Rozhodnutie o interrupciách v roku 2020 bolo v istom zmysle aj principiálnou záležitosťou.

Podobne ako Trump, aj Kaczyński sa údajne obával volebných dôsledkov rozsiahleho zákazu interrupcií zo strany ústavného súdu, ale PiS nakoniec uprednostnila svoju oddanosť katolíckym dogmám pred politickou účelnosťou.

5) Zásahy EÚ

A napokon, hoci experti boli frustrovaní z rozporuplných reakcií Európskej únie a Spojených štátov na demokratický úpadok v Poľsku, Maďarsku a Turecku, poľské voľby naznačujú, že aj sporadické zásahy môžu niečo zmeniť.

Rozhodnutie EÚ zadržať viac ako 35 miliárd eur z fondov na obnovu po pandémii, ktoré boli určené pre Poľsko, obmedzilo schopnosť PiS poskytovať výhody voličom. Bolo to aj veľmi symbolické, pretože to podnietilo obavy z možného odchodu Poľska z EÚ, ak by PiS zostala pri moci.

Kľúčovú úlohu zohralo aj úspešné úsilie prekaziť PiS prevzatie silne nezávislej stanice TVN v roku 2021, ktorú vlastnia Američania. Bez profesionálneho, pútavého a široko dostupného programu TVN by sa kritické informácie o programe opozície a početných škandáloch PiS nemuseli dostať k dostatočnému počtu voličov.

Poľsko sa stalo majákom pre iné demokratické hnutia, ktoré čelia populistickým vládam. Jeho príklad však nesmie viesť k sebauspokojeniu. Súbeh priaznivých a jedinečných podmienok, ktoré poľskú opozíciu priviedli k víťazstvu, len podčiarkuje, akým prekážkam čelia prodemokratické strany, ktoré pôsobia v systémoch nastavených v prospech vládnucich strán. Až do posledných dní kampane sa zdalo byť celkom možné, že PiS dosiahne tesné víťazstvo. Ak by zvíťazila, žiadna zostávajúca možnosť demokratickej súťaže by nebola bezpečná.

Copyright: Project Syndicate, 2023

Zdroj: https://www.aktuality.sk