„My nie sme politické trasorítky ani oportunisti. Ani v takých témach, ako je obranná dohoda s USA, ktorú treba zrušiť,“ hovoril Robert Fico vlani v novembri. Dnes už Smer o rušení dohody nehovorí.

Koncom októbra nový minister obrany Robert Kaliňák na Facebooku zverejnil fotografie z rokovania s americkým veľvyslancom Gautamom Ranom.

Verejnosť informoval, že vláda chce opraviť „nešťastne naformulovanú“ obrannú dohodu medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, ktorú schválil parlament ešte vo februári 2022.

Kaliňák tiež písal o tom, ako veľvyslancovi povedal, že nová „proslovenská“ vláda už nebude taká servilná ako tie predošlé. V skutočnosti sa však ministrovi obrany len podarilo šikovne prekryť viaceré veľmi tvrdé vyhlásenia, ktoré politici Smeru vo vzťahu k zmluve s USA urobili ešte pred voľbami.

O dohode hovorili ako o „zradcovskej“, ľudí pre ňu zvolávali do ulíc a sám Robert Fico viackrát povedal, že ju treba zrušiť. Po voľbách to už neplatí.

Jadrové zbrane?

Koncom januára minulého roku sa v Bratislave pred Prezidentským palácom konal pomerne veľký protest. Zhromaždenie proti obrannej dohode so Spojenými štátmi organizoval v tom čase opozičný Smer, ktorí ľudí varoval napríklad pred vznikom amerických vojenských základní na našom území.

„Povedzme si to na rovinu – navozia sem jadrové zbrane. Podľa Naďovej Obrannej dohody s USA tomu nič nebráni. A šéf NATO to povedal jasne – jadrové zbrane sa budú presúvať do strednej a východnej Európy,“ zvolával ľudí na akciu podpredseda Smeru Ľuboš Blaha.

Robert Fico zasa ešte pred hlasovaním v Národnej rade, ktorá napokon dohodu schválila, vyhlásil, že sa postarajú o to, aby Slováci poznali všetkých „zradcov“, ktorí dohodu s USA podporia.

Domácu úlohu, ktorú zadal, splnil Blaha. Na Facebooku zverejnil súpis všetkých poslancov, ktorí za zmluvu zdvihli ruku. K menám priložil nielen fotky zákonodarcov, ale aj miesta ich bydliska. Blaha znovu písal o „vlastizradcoch“, „americkej okupácii“ aj „jadrových zbraniach“. Smer si dokonca neváhal objednať celoslovenskú bilbordovú kampaň, počas ktorej označoval podporovateľov dohody za zradcov Slovenska. Viacerí poslanci vzápätí čelili mnohým vyhrážkam.

Po referende v Sliači

Žiadne americké základne na našom území napokon nevznikli a ani jadrové zbrane sa u nás neobjavili, no Smer v ťažení proti zmluve pokračoval aj po jej ratifikácii. V októbri 2022 sa v Sliači popri župných a komunálnych voľbách konalo aj referendum o „americkej základni“. „(…) táto zmluva je zlá a musí byť zrušená,“ mobilizoval ešte v deň plebiscitu šéf Smeru.

Referendum nebolo úspešné, no Smer sa témy aj tak chopil. Ľuboš Blaha na druhý deň po voľbách využil svoj priestor v RTVS na to, aby o referende hovoril ako o udalosti s celonárodným významom. Robert Fico zasa konštatoval, že plebiscit bol „najpodstatnejším momentom, ktorý sa udial 29. októbra“.

Ľudia podľa lídra Smeru odmietli prítomnosť amerických vojakov na vojenskom letisku v Sliači. „Dáva to veľký mandát pre novú vládu, aby urobila všetko pre vypovedanie tejto zlej zmluvy,“ dodal.

O zrušení „zradcovskej“ dohody potom hovoril aj na sneme Smeru, ktorý sa konal 17. novembra. „My nie sme politické trasorítky ani oportunisti. Ani v takých témach, ako je obranná dohoda s USA, ktorú treba zrušiť,“ vyhlásil.

O vypovedaní už nie je reč

Napriek všetkým predošlým vyjadreniam však už dnes Smer o vypovedaní zmluvy nehovorí. Kaliňák píše len o akejsi oprave.

„Všetko, čo som chcel k tomu povedať, som napísal. Nejdem o tom ďalej debatovať, pretože to, čo hovoríte, nie je pravda. Moje slová nikdy neboli konfrontované inak ako to, čo hovorím,“ reagoval šéf rezortu obrany na našu otázku, či nejde o podvod na voličoch Smeru.

Kaliňák nám nechcel odpovedať ani na otázku, ktoré časti zmluvy by chcel upraviť. „Zatiaľ je to tak, ako som to napísal v statuse. A čo bude ďalej, uvidíme, keď budeme o niečom debatovať,“ doplnil.

Američania v reakcii na Kaliňákove slová tvrdia, že sú pripravení so Slovákmi o zmluve rokovať. „Na rozdiel od Sovietov a Rusov my svojim spojencom nevnucujeme naše hodnoty a zmluvy. Vytvárame ich po dohode a diskutujeme o nich,“ povedal veľvyslanec Guatam Rana pre Aktuality.sk.

Zmluva so Slovenskom je podľa neho podobná tým, ktoré Spojené štáty uzatvorili s inými spojencami NATO. Rana napriek tomu verí, že sa obom krajinám podarí nájsť dohodu, ktorá posilní slovenské aj americké bezpečnostné záujmy.

Naď: Bolo to klamstvo

Šéf zahraničného parlamentného výboru Marián Kéry zo Smeru si aj napriek predchádzajúcim Ficovým vyhláseniam myslí, že sú konzistentní vo vyjadreniach, že „zmluva je pre Slovensko nevýhodná“. Dohoda sa okrem toho podľa neho možno ani nedá zrušiť.

„Už vtedy sme upozorňovali, že v takejto podobe je de facto nevypovedateľná, takže uvidíme, na čo príde tím okolo ministra obrany,“ poznamenal.

V samotnej zmluve sa o možnosti vypovedať ju predčasne nehovorí nič. Je však možné ju meniť. Dohoda sa uzatvorila na obdobie desiatich rokov, potom ju môže ktorákoľvek zo strán vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa by teoreticky bolo možné dohodu zrušiť aj skôr. Rozumie však tomu, že ani súčasná vláda si nechce kaziť bilaterálne vzťahy so Spojenými štátmi kvôli dohode, ktorá nám nič zlé nepriniesla.

„Bolo to len jedno z klamstiev Smeru, ktoré šírili pred voľbami. Vedia, že drvivá väčšina štátov NATO má túto zmluvu s USA podpísanú, medzi nimi aj Česi a ďalšie krajiny. Všetky tie klamstvá o jadrových zbraniach a amerických základniach, nič také sa nerealizuje a ani sa nebude. Som presvedčený, že táto ich rétorika sa skončila a po voľbách je všetko inak,“ tvrdí Naď.

Pellegrini otáčal a teraz mlčí

Proti dohode ešte pred jej schválením ostro vystupovali aj strany Hlas, SNS či Republika. Paradoxom je, že zmluvu začala pripravovať ešte vláda Smeru v čase, keď bol premiérom Peter Pellegrini. Potvrdzuje to aj americký veľvyslanec Rana.

„Chcel by som podotknúť, že rokovania o DCA (skratka pre dohodu z anglického Defense Cooperation Agreement, pozn. red.) začali už v roku 2018 za vlády Roberta Fica, pokračovali pod Petrom Pellegrinim a potom boli neskôr dokončené,“ uviedol ambasádor.

Pellegrini ako predseda vlády dohodu obhajoval a snažil sa spoločnosť upokojovať. „Polku národa sme teraz vystrašili, že idú prísť americké vojská, no nejdú prísť. Videli ste vyjadrenia amerického veľvyslanca, ktorý povedal, že nechcú ani základňu, ani prítomnosť vojakov. Veď my sme suverénna krajina, veď s nami si tu nebude niekto robiť, čo my sami nechceme,“ rečnil Pellegrini ešte v roku 2019. Ako opozičný politik rétoriku zmenil a bol proti prijatiu zmluvy. Aj jeho poslanci zverejňovali tzv. tabuľu hanby, kde boli mená zákonodarcov, hlasujúcich za dohodu.

Keď po referende v Sliači Smer vyhlásil, že by bolo treba zmluvu vypovedať, Hlas zasa otočil. Ústami bývalého veľvyslanca v USA a dnes podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca reagoval, že v tom nevidí zmysel.

Chceli sme získať aj aktuálne stanovisko Petra Pellegriniho, no jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková nás s otázkou, či súhlasia s otváraním zmluvy, odkázala na rezort diplomacie.

O odpoveď sme požiadali aj šéfa SNS Andreja Danka, no s portálom Aktuality.sk nekomunikuje. Mimoparlamentná Republika medzitým vyzvala na zrušenie zmluvy.

O čo v zmluve ide

Zmluva, ktorá pred takmer dvoma rokmi rozdelila spoločnosť, umožňuje americkej armáde využívať vojenské letiská Sliač a Kuchyňa. Ide len o rámcovú zmluvu, ktorá upravuje naše vzťahy s ozbrojenými silami Spojených štátov.

Podobnú dohodu s Američanmi, našimi spojencami z NATO, už podpísali mnohé iné štáty vrátane Maďarska či Poľska. Podpis dohody neznamená vznik vojenských základní. Akúkoľvek prítomnosť cudzích armád na našom území musí stále schvaľovať parlament.

Zmluva predpokladá, že Spojené štáty investujú do modernizácie našich letísk desiatky miliónov. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom Slovenskej republiky.

Obidve strany k dohode priložili aj tzv. interpretačné doložky, ktoré – zjednodušene povedané – hovoria o tom, ako si Slováci aj Američania zmluvu vykladajú. V doložkách sa uvádza, že na našom území nebudú vojenské základne ani jadrové zbrane.

Zdroj: https://www.aktuality.sk