Politická krajina východnej Európy je poznačená prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine, napätými vzťahmi s Ruskom a zložitou geopolitikou. Slovensko ako člen Európskej únie (EÚ) a NATO zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní postoja EÚ k Ukrajine a jej vzťahov s Ruskom. Nedávne vymenovanie Roberta Fica za predsedu vlády SR vyvolalo rozpaky pre jeho proruský postoj a skepsu voči podpore Ukrajiny. V tomto článku sa budeme venovať pozadiu Ficovej vlády a dôsledkom vývoja pozície Slovenska v prebiehajúcej ukrajinskej kríze.

Ficov nástup k moci

Robert Fico, líder strany Smer-SD, si zabezpečil víťazstvo v predčasných parlamentných voľbách na Slovensku a stal sa novým predsedom vlády. Jeho strana získala niečo vyše 23 % hlasov a Fico bol 25. októbra schválený za predsedu vlády. Znamenalo to významný posun na slovenskej politickej scéne, keďže Fico bol známy svojimi proruskými postojmi a skepticizmom voči podpore Ukrajiny.

Pretrvávajúce vzťahy Slovenska s Ukrajinou

Vzťahy Slovenska s Ukrajinou boli v minulosti relatívne stabilné, keďže obe krajiny spája geografická blízkosť a historické väzby. Ficove vyhlásenia však spochybnili odhodlanie Slovenska podporovať Ukrajinu v jej prebiehajúcom konflikte s Ruskom. Postoj predsedu vlády proti vojenskej pomoci Ukrajine a nesúhlas so sankciami voči Rusku vyvolal obavy najmä u spojencov EÚ a NATO.

Analýza proruského postoja Slovenska

Ficova rétorika sa úzko zhoduje s rétorikou maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý je známy svojím euroskeptickým a proruským postojom v rámci EÚ. Príklon Ficovej vlády k priaznivejším vzťahom s Ruskom by mohol mať významné dôsledky pre európsku a ukrajinskú politiku.

Jednota EÚ: Európska únia je známa svojím kolektívnym rozhodovacím procesom. Zmena postoja Slovenska by mohla spôsobiť rozdelenie v rámci EÚ, pokiaľ ide o jej prístup k Rusku a Ukrajine. Nezhody v otázkach sankcií, vojenskej pomoci a diplomatických rokovaní môžu brániť schopnosti bloku reagovať na prebiehajúcu krízu jednotne.

Dynamika NATO: Slovensko je aktívnym členom NATO, vojenskej aliancie, ktorá zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti a stability východnej Európy. Akákoľvek neochota Slovenska vojensky podporiť Ukrajinu môže ovplyvniť celkovú stratégiu a reakciu NATO na konanie Ruska v regióne.

Ukrajinská perspektíva: Snaha Ukrajiny o členstvo v EÚ a jej boj proti ruskej agresii sú kľúčovými prvkami jej zahraničnej politiky. Postoj Ficovej vlády by mohol ovplyvniť vnímanie Ukrajiny jej partnermi v EÚ a NATO, čo by mohlo narušiť dôveru a spoluprácu.

Vymenovanie Roberta Fica za predsedu vlády SR s jeho proruským postojom a neochotou podporiť Ukrajinu vnieslo do prebiehajúcej ukrajinskej krízy neočakávanú premennú. Keďže postavenie Slovenska v rámci EÚ a NATO má zásadný význam pri formovaní reakcie bloku na Rusko, dôsledky Ficovej vlády presahujú rámec bilaterálnych vzťahov. EÚ, NATO a Ukrajina sa budú musieť opatrne pohybovať v tomto novom teréne a vyvažovať záujmy Slovenska so spoločným záväzkom k regionálnej bezpečnosti a stabilite. Až čas ukáže plný rozsah vplyvu vyvíjajúceho sa postoja Slovenska k vojne na Ukrajine.

Autor: Jozef Kováč