Analytici zdražovanie na slovenských čerpačkách neočakávajú, práve naopak
Slovenskí motoristi by sa nemali v najbližších dňoch stretnúť so zdražovaním na pumpách. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis dokonca očakáva na slovenských čerpacích staniciach zlacňovanie.
„Vzhľadom na ostatný vývoj na ropnom trhu spolu s faktom, že rafinérske marže na jeseň pokračujú v poklese predpokladáme, že ceny benzínu aj nafty na našich čerpacích staniciach by mali mať priestor k vzdialeniu sa od hladiny 1 euro a 65 centov k priblíženiu sa k méte 1 euro a 60 centov v najbližších dňoch,“ povedal pre agentúru SITA Pánis.
Mierny pokles na burze
Veľkoobchodné ceny palív na burze v Rotterdame zaznamenali v tomto týždni mierny pokles. Tento pokles sa však podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka v cenách pohonných hmôt na Slovensku neprejavil, čím predpokladá úpravu rafinérskych marží ako dôvod rastu na domácom trhu.
„Naďalej predpokladáme, že trh s benzínom i naftou by sa mal konsolidovať a ceny nemajú nateraz výraznejší priestor pre rast,“ dodal pre agentúru SITA Boháček.
Podľa pravidelnej týždennej správy Štatistického úradu SR sa ceny benzínu na Slovensku v 43. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zvýšili.
Ceny najpoužívanejších palív natural 95 a natural 98 oktánového benzínu stúpli o približne 2,5 %, pričom ich priemerná cena dosahovala úrovne 1,65 eura za liter, respektíve 1,86 eura za liter.
Nafta klesla na 1,67 eura za liter
Cena motorovej nafty medzitýždenne klesla o 0,5 % na priemerných 1,67 eura za liter, čím sa rozdiel voči cenám benzínu znížil medzitýždenne na 2 eurocenty a piatym týždňom v rade je nafta drahšia ako benzín, hoci cenový rozdiel sa podstatne znížil.
Ceny ropy pokračovali v minulom týždni v poklese, keď odovzdali približne päť percent. Americký benchmark WTI klesol k 81-dolárovej hranici a severomorský Brent na 85 dolárov za barel.
Ropný trh prakticky vymazal celú geopolitickú rizikovú prémiu spojenú s konfliktom medzi Hamasom a Izraelom a ceny sa vrátili na úroveň z pred teroristických útokov v úvode októbra.
„Obchodníci sa nateraz priklonili k presvedčeniu, že boje v Pásme Gazy by sa nemali ďalej rozšíriť do ďalších oblastí Blízkeho východu a riziko narušenie dodávok ropy na svetové trhy cez Hormúzsky prieliv nie je veľké,“ vysvetlil Pánis.
Tlmený rast dopytu po rope
K slovu sa preto podľa neho dostali makrofundamenty, kde predstihové dáta naznačujú, že na prelome rokov príde k značnému spomaleniu tempa ekonomického rastu kľúčových regiónov Spojených štátov a Číny s rizikom technickej recesie v eurozóne.
„To by malo tlmiť rast dopytu po rope, pričom trh sa javí byť relatívne dobre zásobený napriek obmedzeniu ťažby Saudskou Arábiou a Ruskom. Tieto faktory tlačili ceny komodity na nižšie úrovne,“ podotkol Pánis.
V ekonomickom výhľade Svetová banka varovala pred možnou eskaláciou na Blízkom východe a odhaduje, že v najhoršom prípade by ceny ropy mohli veľmi rýchlo dosiahnuť úrovne 150 amerických dolárov za barel.
„Počíta však aj so scenárom, kedy ceny budú v dôsledku nižšieho dopytu naďalej klesať a prognózy na koniec roka sa v súčasnej dobe pohybujú na úrovni 81 dolárov za barel, čo je cenový scenár, s ktorým sa stotožňujeme,“ konštatoval Boháček.
Zdroj: https://sita.sk