Ešte nevládnu a už chcú, aby sme sa ich báli.

Andrej Danko potvrdil, že nominantom SNS na ministra životného prostredia bude očovský starosta Rudolf Huliak.

Šok.

Popierač klimatickej zmeny, ktorý neštudoval a ani nikdy nepôsobil v envirorezorte. Odborná aj laická verejnosť okamžite reagovala. Petícia proti jeho menovaniu má vyše 40-tisíc podpisov. Huliak reaguje tým, že na Facebooku podporuje petíciu za svoju nomináciu.

Bizarné, ako sa na kandidáta SNS patrí.

Špekuluje sa, že ministrom kultúry má byť Tomáš Taraba (nominant SNS).

Ďalší šok.

Umelci organizujú protest. A Taraba sa smeje, že je to hoax…

Andrej Danko nakoniec nominoval na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

A ďalší šok.

Bývalá redaktorka televízie Markíza, ktorú vyhodili pre nenávistné príspevky o utečencoch, ktoré publikovala na sociálnej sieti. Postava konšpiračno-dezinformačnej scény.

Umelci a novinári opäť reagujú.

Nominácia Šimkovičovej vyznieva ako zlý vtip. Alebo ako provokácia. Podobne ako nominácia Rudolfa Huliaka.

Ostatné dni len sledujeme, čo robia s verejnou mienkou politické kroky Andreja Danka – politického kaskadéra, ktorý dal kľúče od SNS jej nečlenom. Na jednej strane je zúfalstvo a hnev tých, ktorí nesúhlasia, na strane druhej škodoradosť a hnev tých, ktorí za týmito podivnosťami vidia snahu provokovať, mstiť sa, zastrašovať verejnosť, ktorá nevolila budúcu koalíciu.

Len ich nechajme, nech sa boja, nech zúria, nech sa sťažujú a plačú – akoby sa ozývalo z krokov koaličných partnerov, ktorí vedia, že absurdnými nomináciami vytvárajú aj tlak na prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Tá sa vyjadrila, že niektoré nominácie cez ňu nemusia prejsť. Na druhej strane však ako hlava štátu musí zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Teda aj vlády. Jednoducho nemôže svojvoľne torpédovať menovania ministrov a kabinetu.

Robert Fico a Peter Pellegrini do toho odkázali policajnému prezidentovi, aby sa balil. Že končí. Podobné odkazy smerujú k špeciálnej prokuratúre.

Na ceste je valec. Nie zo Zlatej Idky, ale zo Súmračnej ulice v bratislavskom Ružinove. Sprevádza ho nadšený dav voličov, ktorí hlasovali za pomstu. Tešia sa z toho, koho všetkého vyženú zo štátnych inštitúcií, na kom sa vyvŕšia, koho zasiahne pomsta.

Je to veľmi zvláštny čas.

Do istej miery, ale naozaj len obrazne, to pripomína príchod siedmeho amerického prezidenta Andrewa Jacksona do úradu. Sľuboval, že vymetie Biely dom, ten Augiášov chliev…

Jeho prvú inauguráciu si 4. marca 1829 prišlo naživo pozrieť do Washingtonu asi 10-tisíc ľudí. Verejnosti sa podarilo dostať na recepciu skôr, ako prišiel ich prezident. Opili sa a v Bielom dome aj okolo neho narobili poriadny neporiadok. Za obeť padol aj porcelán za tisíce dolárov. Jacksonovi prívrženci považovali víťazstvo za sladkú pomstu.

Alebo keď 6. januára 2021 zaútočil dav jeho priaznivcov na budovu amerického Kapitolu, aby tak udržali pri moci prezidenta Donalda Trumpa. Krajne pravicoví a neofašistickí lídri vyzývali na násilie a Trump bránil vyslaniu Národnej gardy na potlačenie nepokojov. Tvrdil, že voľby boli zmanipulované.

Ľudia hnevu si chceli zobrať moc a pomstiť sa.

Nástup k moci Smeru, Hlasu a SNS je zatiaľ postavený na šírení strachu – zo strany víťazov aj ich podporovateľov. Ešte nevládnu a už chcú, aby sme sa ich báli.

Zdroj: https://www.aktuality.sk