Vyštudoval vysokú školu dopravy a spojov a v televízii šíril aj tú najtvrdšiu prokremeľskú propagandu. Juraj Blanár má teraz šéfovať slovenskej diplomacii.

Podvečer 26. januára minulého roku stál Juraj Blanár na provizórnom pódiu pred Prezidentským palácom v Bratislave za chrbtom Ľuboša Blahu, pravú ruku zdvihol a zovrel v päsť, aby spolu s ďalšími predstaviteľmi Smeru pred niekoľkotisícovým davom odkázal „americkým agentom“, že „Slovensko chce mier“.

Ani nie o mesiac Rusi zaútočili na susednú Ukrajinu a rozpútali vojnu, ktorá trvá dodnes. Preferencie Smeru boli v tom čase na úrovni pätnástich percent a Blanár nemohol tušiť, že raz bude slovenským ministrom zahraničných vecí.

Robert Fico chce, aby bol „šťukou“, ktorá „popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“. Isté je, že Blanár skutočne nie je žiadnym „starým kaprom“.

Podpredseda Smeru totiž nie je ani diplomatom. Je jedným z najvernejších a najlojálnejších Ficových ľudí, roky pôsobil ako župan aj ako poslanec parlamentu.

Nie je nepopísaný list, má za sebou vážnu kauzu, jeden z jeho ľudí sedí za mrežami a vlastní luxusný dom, ktorý nadobudol podozrivo lacno.

Cesta na výslnie

Od roku 1998 politici rešpektujú zvyk, že na čele rezortu diplomacie stojí kariérny diplomat. Krátku výnimku predstavovalo len obdobie vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012, keď bol ministrom zahraničia Mikuláš Dzurinda.

Juraj Blanár so zahraničnou politikou veľké skúsenosti nemá. Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline a dlhé roky pracoval vo Váhostave. Do politiky vstúpil v roku 2002, keď sa prvýkrát stal poslancom Národnej rady za stranu Smer.

Známejším sa však stal ako predseda Žilinského samosprávneho kraja. Vo funkcii župana pôsobil od roku 2005 až do roku 2017, keď ho vo voľbách porazila Erika Jurinová z OĽaNO.

Dnes sa Blanár pohybuje v tesnej Ficovej blízkosti, strana ho často posiela do televíznych debát a vo voľbách získal štvrtý najväčší počet krúžkov spomedzi všetkých svojich kolegov zo Smeru – viac ako 180-tisíc.

Ešte pred desiatimi rokmi však hral v Smere druhé husle. Na výslní boli v tom čase ľudia ako Pavol Paška, Robert Kaliňák či Marek Maďarič. Podpredsedom Smeru sa stal Blanár až v roku 2016, no skutočne silnú pozíciu v strane si vybudoval až po odchode krídla Petra Pellegriniho.

Úradník je za mrežami

V uplynulých rokoch sa Blanár pokúšal vytvoriť si imidž politika, ktorý komentuje zahraničnú politiku a rozumie jej. Vysvetľovať však musel aj iné veci.

S jeho menom je nerozlučne spojená kauza nákupu predražených CT prístrojov pre nemocnice v Žilinskom kraji z čias, keď bol županom.

Vysokopostaveného úradníka župy, ktorý pracoval pod Blanárom, vlani poslal Najvyšší súd pre machinácie pri verejnom obstarávaní na päť rokov do väzenia. Nádejný minister zahraničia, ktorý ešte ako šéf kraja nákup obhajoval, z kauzy vyviazol bez ujmy.

Blanárovej županskej éry sa čiastočne týka aj druhý prípad, ktorý však dodnes zostal otvorený. Ešte kým riadil kraj zo Žiliny, začal neďaleko Terchovej budovať luxusný trojpodlažný dom.

Firme, ktorá mu chatu stavala, zaplatil podozrivo málo. Zhodou okolností išlo o spoločnosť, ktorá od žilinskej župy získavala zákazky za milióny eur. Že Blanár prišiel k luxusu skutočne lacno, ukazuje aj ďalší príbeh s nejasným pozadím.

Zázračne zbohatol

Podľa Denníka N sa v roku 2018 za relatívne málo peňazí dostal k stavebným pozemkom v Bernolákove blízko Bratislavy. Aktuality.sk sa na stav kauzy pozreli dnes a z katastra nehnuteľností vyplýva, že Blanár už všetky pozemky predal.

Dnes na nich stojí už 16 rodinných domov a aj pri konzervatívnom odhade ceny pozemkov na nich Blanár zarobil minimálne milión eur.

Zaujímavé je, že na začiatku aj na konci prípadu vidieť meno kšeftára s pozemkami Petra Sýkoru, ktorý je dnes obžalovaný z neoprávneného nakladania s odpadmi. Podľa Denníka N pozemky lacno Blanárovi predali práve Sýkorove firmy.

Aj napriek tomu, že sa diplomacii nikdy nevenoval, Blanárova nominácia na post ministra zahraničných vecí nie je až takým veľkým prekvapením. Ak sa totiž Smer vyjadruje k zahraničnopolitickým otázkam, robí tak často práve jeho ústami.

Z doterajších Blanárových vyhlásení a postojov k zásadným témam sa dá vytvoriť predstava o tom, ako asi bude naša zahraničná politika pod jeho vedením vyzerať.

Normalizovať vzťahy s Ruskom

Napokon, čo-to načrtol aj samotný Fico, keď vo štvrtok vyhlásil, že ak by už bol premiérom, išiel by na samit do Číny spolu s Viktorom Orbánom, ktorý sa tam stretol s Vladimirom Putinom. Ruským prezidentom, na ktorého vydal v marci Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu zatýkací rozkaz.

Aj Blanár je stúpencom zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany. V prípade Smeru však ide len o formulku, pod ktorou sa často skrýva bagatelizovanie úlohy Ruska ako agresora vo vojne na Ukrajine.

V máji 2021, teda ešte pred vypuknutím ruskej agresie, sa napríklad Blanár nedokázal postaviť na stranu Česka, nášho najbližšieho spojenca, ktoré vyhostilo viacerých zamestnancov ruskej ambasády.

K tomuto kroku pristúpila Praha po tom, ako česká vládala oznámila, že do výbuchov v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 boli zapletení agenti ruskej vojenskej rozviedky. V rámci solidarity Rusov vyhostili aj v Litve, Lotyšsku či v Rumunsku a aj u nás.

Blanár na dianie reagoval vyhlásením, podľa ktorého „Slovensko by malo požiadať Ruskú federáciu o normalizáciu vzťahov vrátením si diplomatov“.

Strašili jadrovými zbraňami

Veľkou témou v januári 2022 bolo uzatvorenie tzv. obrannej dohody medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Napriek tomu, že zmluvu začala pripravovať ešte vláda Smeru a SNS, Fico ako opozičný politik začal proti dohode vystupovať a organizovať protesty.

„Táto vláda chce, aby sme sa vzdali suverenity na území Slovenska a aby sa tu vytvorili vojenské základne inej armády,“ rečnil na spomínanom proteste z Bratislavy Blanár. Bol ešte mierny, jeho kolega Blaha strašil jadrovými zbraňami.

V relácii televízie Markíza Na telo začiatkom minulého roka Blanár hovoril, že zmluvu nielenže nepotrebujeme, ale je vraj aj nebezpečná.

„Má to byť ochranná zmluva voči Rusku. Vytvára sa priestor na priblíženie amerických vzdušných síl k ruským hraniciam. Staneme sa predmetom geopolitického boja,“ varoval divákov. Dohodu nakoniec parlament schválil, všetci poslanci Smeru boli proti.

Vo februári 2022 Rusi vtrhli na Ukrajinu a Smer formálne útok odsúdil ako porušenie medzinárodného práva. Agresiu však vzápätí začal spochybňovať vyhláseniami ako napríklad, že ide o „čisto rusko-americkú záležitosť“ alebo že z vojny profitujú len Spojené štáty.

S ruským veľvyslancom

Kým Rusi v marci 2022 vraždili ľudí v Buči, o čom sa neskôr dozvedel celý svet, Fico s Blanárom v Bratislave rokovali s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Vraj preto, aby ukázali, že Smer odmieta „jednofarebnú propagandu, ktorá sa valí na Slovákov“.

V apríli minulého roku Blanár opäť v Na telo odmietol poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine a volal po mierovom riešení konfliktu. Vláda, ktorá Kyjevu pomáhala, podľa Blanára zaťahovala Slovensko do vojny.

„Ak Smer kritizuje to, že dodávame vojenskú pomoc, želáte si porážku Ukrajiny, želáte si, aby sme nemali na východe suseda Ukrajinu, ale Ruskú federáciu,“ oponoval mu vtedy vtedajší šéf diplomacie Ivan Korčok.

Stalo sa aj, že podpredseda Smeru prevzal a ďalej šíril tie najtvrdšie naratívy ruskej propagandy. Vo februári tohto roku v Markíze tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj udelil ukrajinskej horskej útočnej brigáde čestný názov Edeľvejs podľa nacistickej jednotky, ktorá kedysi vraždila na Slovensku.

Nebola to pravda a priamo v relácii ho na to upozornil aj minister obrany Jaroslav Naď. Len pár dní pred vysielaním relácie poslanci v Národnej rade hlasovali o uznesení, ktoré pre početné útoky Ruska na civilné objekty označovalo Kremeľ za teroristický režim. Juraj Blanár sa pri hlasovaní zdržal.

Zdroj: https://www.aktuality.sk