Strana Právo a spravodlivosť, ktorá Poľsku vládne už osem rokov, dosiahla vo voľbách Pyrrhovo víťazstvo. Prevzatie moci opozíciou, pokiaľ k nemu dôjde, nebude ľahký a rýchly proces.

Sčítanie hlasov trvajúce viac ako 24 hodín potvrdilo výsledky exit pollu. Aj keď strana Právo a spravodlivosť (PiS) vyhrala voľby s 35 percentami hlasov, stratila väčšinu. V 460-miestnom Sejme bude mať iba 196 poslancov. Tri opozičné strany – Občianska koalícia, koalícia Ľavice a Tretia cesta – 249. Jasnú porážku PiS utrpela aj v stočlennej hornej komore Senáte, kde opozícia kandidujúca spoločne získala 66 kresiel.

Strane Jaroslawa Kaczynského, ktorá je pri moci osem rokov, nepomohlo zapojenie všetkých síl a prostriedkov štátu do kampane. Ani priznanie štrnásteho dôchodku dôchodcom, ani spojenie volieb s manipulatívnym referendom, ktorého kampaň nepodliehala finančným obmedzeniam volebnej kampane a bola štedro hradená štátnymi spoločnosťami. Nepomohli jej ani verejnoprávne médiá, ktoré pred mnohými rokmi ovládla vláda a ktoré viedli otvorene protiopozičnú kampaň. Nepomohla ani zmanipulovaná a jednostranná predvolebná debata v štátnej televízii. Nepomohol ani volebný zákon, ktorý preferuje vidiecke okresy, kde má PiS silnú podporu.

Aktuálny výskum ukazuje, že PiS zle pochopila nálady verejnosti. Svoju kampaň zamerala o. i. na migračnú krízu a odpor k relokačnému mechanizmu EÚ. Všeobecne bol protiúniový alebo skôr protinemecký – stotožňoval Berlín s Bruselom a snažil sa využiť ľudovú averziu k Nemecku. Zo spomínanej štúdie pritom vyplýva, že voliči sa zaujímali predovšetkým o ekonomické témy, napríklad o infláciu, ktorá je jednou z najvyšších v EÚ. Dôležité pre Poliakov boli aj problémy právneho štátu – podľa opozície aj EÚ si PiS osem rokov podriaďuje justíciu a porušuje demokratické štandardy, to je hlavný dôvod, prečo má Poľsko spolu s Maďarskom stále blokovaný prístup k fondom EÚ. Pre veľkú časť respondentov boli dôležité aj otázky spojené s právami žien, hlavne dostupnosť potratov, ktoré PiS za svojej vlády de facto zakázala.

Rozhodujúcim faktorom pre porážku strany Jaroslawa Kaczynského však bola nebývalo vysoká volebná účasť. K voľbám prišlo takmer 75 percent voličov – takmer o 15 percent viac ako pred štyrmi rokmi. Najviac boli mobilizovaní voliči z veľkých miest, ktorí sú tradične voči PiS zdržanliví. V niektorých volebných miestnostiach sa na hlasovanie muselo čakať niekoľko hodín a v mnohých z nich, okrem iného vo Vroclave a Varšave, odovzdali poslední voliči svoje hlasy v pondelok ráno, hoci volebné miestnosti sa oficiálne uzavreli v nedeľu o 21. hodine.

Jaroslaw Kaczynski v komentári k výsledkom výskumu exit pollu zdôraznil, že jeho strana vyhrala štvrté voľby v rade (dvakrát parlamentné voľby, do Európskeho parlamentu a voľby do miestnej samosprávy). Pripustil však, že nebude mať väčšinu a možno bude musieť prejsť do opozície. Opozícia okamžite oznámila svoje víťazstvo a ohlásila prevzatie moci.

To sa však nestane automaticky. Prvé slovo tu má prezident Andrzej Duda, ktorý pochádza z PiS a doteraz podporoval túto stranu. S odvolaním sa na nepísanú tradíciu už oznámil, že zostavením vlády poverí víťaznú stranu. So zvolaním parlamentu sa tiež nemusí ponáhľať – má na to 30 dní. Potom bude mať kandidát označený prezidentom za premiéra ešte 15 dní na predloženie vlády a až v prípade, že ju parlament zamietne, parlamentná väčšina vymenuje svojho premiéra. To všetko môže z procesných dôvodov trvať do konca decembra alebo aj do začiatku januára. S najväčšou pravdepodobnosťou až vtedy opozícia prevezme moc. Ak sa jej, samozrejme, podarí udržať jednotu.

PiS sa určite pokúsi získať vlastnú väčšinu. Ihneď po voľbách sa s ponukou spolupráce obrátila na ľudovcov, ktorí boli súčasťou opozičnej koalície Tretia cesta. Tí to však – počas posledných ôsmich rokov silne napadnutí PiS – okamžite odmietli. PiS sa teraz bude snažiť získať na svoju stranu jednotlivých poslancov. V minulosti to robila mnohokrát pomocou ponúk lukratívnych postov vo vláde alebo v štátnych podnikoch. K parlamentnej väčšine jej však chýba 35 kresiel a jej pozícia vzhľadom na zlý výsledok vo voľbách nie je najsilnejšia.

Nakoniec moc takmer určite pripadne opozícii. Tá sľubuje ukončenie sporov s Bruselom o právny štát, čiže zmeny na Najvyššom súde aj v rade, ktorá sudcov vymenúva. K najnaliehavejším spoločným sľubom celej opozície patrí aj odpolitizovanie verejnoprávnych médií a štátnych podnikov, ktoré teraz úplne prevzali ľudia spojení s PiS. Opozícia tiež jednomyseľne oznamuje ďalšiu podporu Ukrajine.

Aj keď opozícia získala jasnú väčšinu, prezidentovo veto sa jej nepodarí prelomiť – chýba jej viac ako 25 poslancov. To prakticky vylučuje možnosť zavádzania revolučných zmien a vyvoláva nutnosť hľadať pomoc u prezidenta Dudu. Mnohé sľuby opozície tak zostanú skôr len sľubmi.

Okrem týchto požiadaviek však štyri opozičné strany nemajú veľa spoločného. Najsilnejšiu z nich, Občiansku koalíciu, tvoria liberálni centristi, koalícia Tretia cesta je zložená z konzervatívne-centristickej strany Poľsko 2050 a z konzervatívnej Ľudovej strany. Aby mala koalícia väčšinu, musí obsahovať aj silne progresívnu a zároveň sociálnu Ľavicu. Tieto skupiny rozdeľuje mnoho – napríklad prístup k právam žien a liberalizácia potratov – ľudovci už zdôrazňujú, že to pre nich nie je priorita. Spory určite budú aj o bytovú politiku – byty sú v Poľsku veľmi drahé a mladí si ich nemôžu dovoliť. Ľavica by chcela veľký program výstavby nájomných bytov, zatiaľ čo Občianska koalícia radšej podporuje developerov úverovými dotáciami. V otázkach relokácie utečencov a migračnej krízy na bieloruských hraniciach tiež medzi nimi nevládne úplná zhoda, všetky strany sľubujú humanitárnejšiu politiku, ale okrem Ľavice nie je žiadna ochotná viac otvoriť krajinu migrantom.

Navyše, aj keď opozícia získala jasnú väčšinu, prezidentovo veto sa jej nepodarí prelomiť – chýba jej viac ako 25 poslancov. To prakticky vylučuje možnosť zavádzania revolučných zmien a vyvoláva nutnosť hľadať pomoc u prezidenta Dudu, ktorému sa o dva roky končí mandát. Jeho ochota spolupracovať je v tejto chvíli veľkou neznámou. Pochádza z PiS a zvyčajne túto stranu silne podporoval, a to aj počas vládnych konfliktov s Európskou komisiou. Niekoľkokrát sa však postavil proti Jaroslawovi Kaczynskému a toto je jeho posledné volebné obdobie. A pretože je známe, že má ambície urobiť kariéru v medzinárodných inštitúciách, niektorí komentátori dúfajú, že sa rozhodne aspoň čiastočne spolupracovať s opozíciou.

Napokon tretina Poliakov hlasovala za PiS. Opozícia sľubujúca ukončenie hlbokej polarizácie, ktorá už roky ničí poľskú spoločnosť, musí na nich pamätať, brať do úvahy ich nálady a potreby. To všetko znamená, že v Poľsku by sme nemali očakávať rýchle a revolučné zmeny a mnohé sľuby opozície zostanú skôr len sľubmi.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk