„V čase, keď budeme mať nejaké dôkazy o tom, čo sa stalo v Gaze, veľká väčšina ľudí už bude mať svoj názor vytvorený podľa straníckych línií a vlastných predsudkov,“ napísal na sociálnej sieti Twitter známej aj ako X bezpečnostný analytik Michael Horowitz z konzultačnej firmy Le Beck International.

Extrémna situácia

Expert takto komentoval tragickú správu, ktorá prišla z Gazy. Podľa miestnych úradov, ktoré kontroluje teroristická organizácia Hamas, tam v utorok večer izraelský útok zasiahol nemocnicu al-Ahlí a vraj pri tom zahynulo viac ako 500 ľudí vrátane žien a detí.

Je to naozaj tak? Izrael túto verziu okamžite spochybnil. Podľa neho za tragédiou stoja palestínski teroristi, ktorým zlyhala a vybuchla raketa, čo ešte spôsobilo následný požiar. Izrael zároveň zverejnil nahrávku, ktorú údajne zachytil, na ktorej predstavitelia Hamasu vraj debatujú o tom, ako organizácia Islamský džihád odpálila pri nemocnici raketu, ktorá jej však nefungovala.

„Na tomto obrázku nie je vidieť žiadny kráter alebo jasný šrapnelový vzorec, ktorý by bol v súlade so štandardnými bombami izraelského letectva série JDAM/Mk80. Stále to nie je presvedčivý dôkaz, ale ak je toto rozsah škôd, povedal by som, že nálet vyzerá menej pravdepodobný ako zlyhanie rakety, ktoré spôsobilo výbuch a požiar paliva,“ uviedol na Twitteri Justin Bronk, expert na vojenské technológie z londýnskeho think-tanku RUSI. Týmto spôsobom opísal fotografie, ktoré ukazujú nemocničné parkovisko a spôsobené škody.

Samozrejme, rozsah tragédie ešte nie je úplne známy. „Ľudia stále zbierajú kusy tiel, panikária a usilujú sa pochopiť, čo sa stalo,“ uviedol z Gazy reportér televízie BBC Rushdi Abualouf. Dominový efekt násilia spustil 7. októbra Hamas. Jeho bojovníci v Izraeli zabili viac ako 1 400 ľudí a dve stovky zobrali za rukojemníkov. Židovský štát reagoval útokmi na Pásmo Gazy, ktoré Hamas ovláda. Na palestínske územie, kde zomrelo už okolo 3 000 ľudí a 600-tisíc miestnych obyvateľov opustilo svoje domovy, prerušil dodávky elektriny, vody a zásob. Očakáva sa, že Izrael v istom momente začne proti Gaze pozemnú operáciu a bude sa usilovať zničiť Hamas.

V tejto extrémne napätej situácii včera pricestoval do Izraela americký prezident Joe Biden. Jeho návštevu však mimoriadne skomplikovala tragédia v nemocnici al-Ahlí. Biden mal pôvodne v pláne i summit v jordánskom Ammáne, na ktorom sa mali zúčastniť egyptskí a palestínski lídri, no po útoku hostitelia schôdzku zrušili.

„Mimoriadne ma zarmútila a nahnevala explózia v nemocnici v Gaze. Z toho, čo som videl, to vyzerá tak, že to urobil iný tím, nie vy. Veľa ľudí si však nie je istých, bude preto potrebné prekonať mnohé veci,“ vyhlásil Biden po prílete do Izraela v prítomnosti premiéra Benjamina Netanjahua.

Americký prezident tiež uviedol, že vie, že Izrael nestojí pred jednoduchými rozhodnutiami, ale že USA zaistia, aby sa krajina mohla brániť. Biden však zdôraznil, že Hamas nereprezentuje všetkých Palestínčanov, no čo sa nesmie zabúdať.

Podľa magazínu Economist sa Biden usiluje emocionálne a politicky priblížiť k Izraelu, hoci tam má v podobe premiéra Netanjahua komplikovaného partnera. „Šéf Bieleho domu však dúfa, že sa mu takto podarí utlmiť reakciu židovského štátu. To povedie k menšiemu počtu civilných obetí a slabším prejavom odporu v arabskom svete aj mimo neho. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pred Bidenovou cestou intenzívne cestoval po Blízkom východe a za päť dní mal desať zastávok v siedmich krajinách. Podľa mediálnych správ odmietol potvrdiť príchod prezidenta USA, kým sa mu nepodarilo zabezpečiť súhlas Izraela s otvorením humanitárneho koridoru medzi Gazou a Egyptom a možno aj vytvorenie jednej alebo viacerých bezpečných zón pre civilistov,“ vysvetlil Economist.

Zatiaľ však nič z toho nefunguje a z Izraela i po útoku na nemocnicu zazneli hlasy, že Palestínčania by nemali dostať ani gram humanitárnej pomoci.

Väčšia vojna?

Economist tiež pripomenul, že pri rastúcom pobúrení arabského sveta hrozí riziko za hranicami Gazy. „Izrael sa v obáva najmä nebezpečenstva otvorenia severného frontu, ak sa do bojov zapojí silná libanonská šiitská milícia Hizballáh, ktorá je úzko prepojená s Iránom,“ ozrejmil magazín.

„Nemyslím si, že smerujeme k väčšej vojne, pretože všetci pravdepodobní účastníci vidia, že z nej nemôžu nič získať. Izrael zaútočí na Gazu, aby sa pomstil, ale Irán ani Hizballáh nemôžu urobiť nič, aby to zastavili – najmä nie s americkou námornou silou v regióne, ktorá je v pohotovosti. Hamas s najväčšou pravdepodobnosťou dúfal, že spustí vojnu, ale teraz si myslím, že aj jeho spojenci ho budú ťažko brániť. Samozrejme, konflikty často vypuknú v dôsledku náhody alebo nesprávneho odhadu,“ reagoval pre Pravdu Paul Scham, profesor izraelských štúdií z Marylandskej univerzity.

Čo bude ďalej? Profesorka Oxfordskej univerzity Janina Dillová, ktorá sa zaoberá etickými a právnymi normami týkajúcimi sa vojen, hovorí, na čo je podľa nej potrebné sa zamerať. „Je to morálne zlyhanie politikov, organizácií občianskej spoločnosti, mediálnych komentátorov a akademikov, ak nevyzývajú na oslobodenie rukojemníkov a poskytnutie humanitárneho prístupu do Gazy, pretože ich príliš rozptyľujú otázky, kto je horší alebo kto to začal. Týka sa to najmä tých, ktorí sú v pokušení ospravedlňovať terorizmus ako odpor voči okupácii alebo okupáciu ako obranu proti terorizmu. Ako môžeme teraz zastaviť vzájomné kolektívne tresty a ako zmeniť situáciu, ktorá ich vyvolala? Našu spoločnú hrôzu by sme mali nasmerovať na hľadanie odpovedí na tieto otázky,“ napísala Dillová pre Európsky magazín medzinárodného prá­va.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk