Ruský prezident Vladimir Putin sa 17. októbra vydal na významnú diplomatickú cestu do Číny, ktorá bola jeho prvou oficiálnou cestou mimo postsovietskych krajín od marca. Hlavným cieľom Putinovej návštevy je účasť na fóre „Jeden pás, jedna cesta“, ktoré je kľúčovou súčasťou čínskej zahraničnopolitickej iniciatívy zameranej na využitie infraštruktúrnych projektov na rozšírenie svojho vplyvu vo svete. Počas dvojdňového pobytu sa má Putin zapojiť do kľúčových diskusií s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom a ďalšími regionálnymi partnermi vrátane Vietnamu, Mongolska, Laosu a ďalších.

Zaujímavým aspektom tejto návštevy je jej načasovanie vzhľadom na nevyriešený zatykač, ktorý v marci vydal Medzinárodný trestný súd (ICC). Zatykač ICC je dôsledkom obvinení voči Putinovi, avšak skutočnosť, že Čína neratifikovala Rímsky štatút, zaručuje, že Putin nemôže byť zadržaný na čínskom území. Táto geopolitická nuansa dodáva Putinovi zaujímavú vrstvu prvého výletu za hranice bezprostredných susedov Ruska.

Súčasne má ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v najbližších dňoch navštíviť Severnú Kóreu. Tento krok signalizuje pokračujúcu angažovanosť Ruska s kľúčovými aktérmi v regióne a zdôrazňuje jeho záväzok udržiavať diplomatické vzťahy so Severnou Kóreou v zložitej medzinárodnej dynamike.

Rusko vyčlenilo viac ako 610 miliónov dolárov na výrobu domácich bezpilotných lietadiel. Ambicióznym cieľom je, aby do roku 2025 bolo 41 % všetkých dronov označených štítkom „Made in Russia“. V súčasnosti značná časť dronov v Rusku pochádza z Číny. Táto zmena je v súlade so širšími geopolitickými úvahami, najmä v súvislosti s obvineniami, že Čína pomáha Rusku obchádzať sankcie a potenciálne zdieľať vojenské technológie.

Stretnutie medzi Putinom a čínskym vedením slúži ako demonštrácia ich „bezhraničného“ partnerstva a spoločných geopolitických ambícií. Obe krajiny kritizovali postoje Západu, najmä v spoločnom odsúdení akcií Izraela v sektore Gazy. Na rozdiel od západných krajín Rusko a Čína vyzvali na ukončenie násilia a obnovenie rokovaní o palestínskom štáte. Čínsky minister zahraničných vecí konkrétne obvinil Izrael z nadmerných represií v Gaze, čím zopakoval podobné obavy, ktoré vyjadril Egypt.

Počas telefonického rozhovoru s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom Putin vyzval na prijatie opatrení na zabránenie humanitárnej katastrofy v sektore Gazy. Tento spoločný postoj Ruska a Číny pridáva do prebiehajúcej geopolitickej situácie ďalšiu vrstvu zložitosti a stavia ich do pozície jednotných aktérov, ktorí spochybňujú určité udalosti a politiky.

Na záver možno konštatovať, že Putinova návšteva Číny, Lavrovova nadchádzajúca cesta do Severnej Kórey a ruské ambície v oblasti bezpilotných lietadiel spoločne zdôrazňujú mnohostranný charakter ruskej globálnej stratégie. Tieto diplomatické a technologické kroky sú v súlade s úsilím krajiny o získanie vplyvu na svetovej scéne a ukazujú jej odolnosť a prispôsobivosť v podmienkach vyvíjajúcich sa geopolitických výziev.

Autor: Radim Veselý