Ráno 7. októbra, v deň 50. výročia vojny súdneho dňa, prenikli bojovníci Hamasu na izraelské územie hraničiace s pásmom Gazy a zaútočili na jednotky IDF. Viac ako 800 Izraelčanov bolo zabitých a približne 2 500 sa nachádza v nemocniciach krajiny. Medzi militantmi a pravidelnou izraelskou armádou pokračujú prudké boje. Z pásma Gazy bolo vypálených viac ako 3 000 rakiet a militanti Hamasu v Izraeli sa dopustili mnohých vojnových zločinov: strieľali na vozidlá s izraelskými civilistami, ktorí sa evakuovali z pohraničných oblastí Izraela s pásmom Gazy, zabíjali vojakov IDF, ktorí sa vzdali, týrali ženy a snažili sa zajať čo najviac civilistov, ktorí boli odvlečení do Gazy. Izrael nezažil taký rozsah invázie a vedľajších škôd od roku 1973 – prízrak blížiacej sa veľkej vojny na Blízkom východe je mimoriadne priaznivý pre Rusko, ktoré sa priamo podieľa na začatom krviprelievaní. Putin dúfa, že americká vojenská pomoc Izraelu prinúti Washington, aby odvrátil svoju pozornosť od Ukrajiny, ktorá je hlavným cieľom ruskej inváznej vojny.

Rusko a Palestína majú úzke vzťahy už od čias Sovietskeho zväzu. ZSSR, ktorý mal záujem podporovať svoj vplyv medzi krajinami arabského sveta, výslovne označil Izrael za „spolupáchateľa západného imperializmu“ a aktivity Palestínčanov za „národnooslobodzovacie hnutie“. A súčasné Rusko, ktoré sa vyhlasuje za nástupcu ZSSR, je priamo zainteresované na destabilizácii Izraela, ktorú môže vyprovokovať Hamas, ktorý sa v Rusku nepovažuje za teroristickú organizáciu. V rokoch 2015 až 2020 sa tak uskutočnilo 7 oficiálnych stretnutí najvyššieho vedenia ruského ministerstva zahraničných vecí s Hamasom. Okrem toho Rusko doslova zaplavuje pásmo Gazy rôznymi druhmi zbraní, najmä ATGM, pričom tieto zbrane dodáva prostredníctvom Sýrie, Iránu a Hizballáhu. Treba poznamenať, že Putin priamo podporuje Hamas od začiatku roku 2000 predajom ručných zbraní a vrtuľníkov. V jeho ponímaní mala spolupráca s touto organizáciou konkrétny cieľ: posilniť geopolitické postavenie Ruska na Blízkom východe pri paralelnom oslabení podobných pozícií v USA. Nasýtenie pásma Gazy ruskými zbraňami muselo skôr či neskôr viesť ku konfliktu, ktorý sa začal 7. októbra – Putinovi prospieva rozsiahly konflikt na Blízkom východe, aby odvrátil pozornosť medzinárodného spoločenstva od vojny na Ukrajine.

Obrysy vznikajúceho konfliktu sú jasnejšie, ak si uvedomíme význam Blízkeho východu z hľadiska globálnej politiky a hospodárstva. V tomto regióne sa prelínajú záujmy Spojených štátov, Číny, Iránu, Ruskej federácie, Turecka a viacerých krajín Arabského polostrova. Lokálny konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ktorý začal Izrael, je schopný rozpútať vojnu, ktorá má všetky predpoklady prerásť do tretej svetovej vojny. Najmä vzhľadom na prítomnosť jadrových zbraní v mnohých z uvedených krajín. Presunutie pozornosti USA na ich strategického spojenca Izrael otvorí Rusku príležitosť na vyhrotenie situácie na Ukrajine. Rozsiahly konflikt na Blízkom východe by tiež mohol vyvolať geopolitický „domino efekt“, ktorý by vyostril otázku invázie Číny na Taiwan a hrozby Ruska voči pobaltským štátom a Kaukazu. Takýto vývoj by mohol zasadiť úder strategickým záujmom USA a Západu na svetovej scéne. Na druhej strane Izrael riskuje vojnu, ktorá ohrozí zachovanie jeho štátnosti – viaceré susedné krajiny nepriateľské voči Jeruzalemu môžu v prípade úplného zlyhania IDF podniknúť agresívne kroky. Takto libanonský Hizballáh vyhlásil, že v prípade pozemnej invázie izraelskej armády do pásma Gazy podnikne inváziu do severných oblastí Izraela. Netreba zabúdať ani na faktor Iránu, ktorý je tradičným spojencom šiitského Hizballáhu, a jeho pravdepodobné zapojenie do tohto konfliktu.

Geopolitické turbulencie vyplývajúce z ďalšieho palestínsko-izraelského konfliktu sú logicky pre Rusko nepochybne priaznivé. Nie je prekvapujúce, že ruské mediálne zdroje pozorne sledujú priebeh bojov a neskrývajú svoje sympatie k Hamasu a jeho spojencom.